Svet Grálu 5/2005 - ukážka článku
Téma: SEN O ZDRAVOM PEŇAŽNÍCTVE
Všade, kam sa pozrieme, vidíme, ako sa zväčšuje rozdiel medzi bohatými
a chudobnými. Drobní obchodníci sa sťažujú na pokles obratu, reťazce
veľkoobchodov a luxusné obchody sa naopak tešia zo zvýšeného dopytu. 235
miliardárov vlastní po celom svete práve toľko majetku, ako celý zvyšok
ľudstva. Rastúca nezamestnanosť zostruje sociálne rozdiely a aj stredná
vrstva musí počítať s klesajúcimi príjmami. A to všetko navzdory stále
stúpajúcej produktivite práce.
Hoci ide jednoznačne o neblahé príznaky krízy, len málo ľudí hľadá hlbšie
príčiny. Niekoľko hesiel ako globalizácia, štrukturálne zmeny, kríza
vzdelania alebo technologická nezamestnanosť stačí väčšine ľudí na to, aby
sa utvrdili v presvedčení, že tak či tak sa nedá nič robiť a že raz predsa
bude lepšie.
V dávnejších dobách bol pocit, že sa proti panujúcim pomerom nedá nič
podniknúť, celkom pochopiteľný, pretože sa na vonkajšie okolnosti nazeralo
ako na osudové a dané od Boha. Teraz sa tento postoj výrazne zmenil.
Prevláda mienka, že človek si vlastné problémy spôsobuje sám buď priamo
vlastným konaním, alebo nepriamo tolerovaním chybných zákonov alebo
opatrení.
Ak však problémy súčasnosti, ako je nezamestnanosť, zostrenie sociálnych
rozdielov medzi chudobnými a bohatými, ničenie životného prostredia, rastúce
násilie a zločinnosť, spôsobuje človek, môže príčina fatalistického
prijímania týchto skutočností ležať len v duchovnej lenivosti veľkej časti
obyvateľstva. Ľudia si netvoria vlastný úsudok o zjavne chybných
hospodárskych opatreniach, ale prenechávajú zodpovednosť vládam a ich
expertom.
A to isté prebieha na vládnej úrovni. Politici sa spoliehajú na
odborníkov národohospodárskych vied a tí odsúvajú morálne rozhodnutia nabok,
pretože veda podľa nich nemá vynášať morálne súdy. Napríklad otázka
spravodlivosti úrokov a úrokov z úrokov nie je témou národohospodárskej
náuky. Tá sa obmedzuje na to, že skúma spôsob fungovania existujúceho
hospodárskeho systému a robí ho použiteľným pre jednotlivé záujmové skupiny.
Tak nie je za celkový výsledok zodpovedný nikto. Herbert Vollmann píše
k tejto téme v článku “Zdravé peňažníctvo”: “Vinu na celom nešťastí nesie
človek, a napriek tomu sotva niekto príde na myšlienku, že by zlyhanie
človeka mohlo spočívať v nedodržiavaní prírodných zákonov, zákonov
stvorenia, ktoré sú smerodajné aj pre ľudský život na zemi. Iba poznanie
a dodržiavanie zákonitostí v stvorení a ich uplatňovanie v pozemskom živote
prinesie naozajstný pokrok. Jednou takou zákonitosťou je nutné vyrovnávanie
medzi dávaním a braním, ktorému podliehajú všetky deje v stvorení. Je
samozrejmé, že tento zákon musí platiť aj pre peňažníctvo a národné
hospodárstvo, ak sa má dosiahnuť zdravá rovnováha.”
Herbert Vollmann naznačuje aj to, kde v hospodárstve dochádza
k porušovaniu tohto zákona vyrovnania: “Chyba spočíva v jednostrannosti
výmeny, pri ktorej sa prevažne berie bez toho, aby sa v správnom pomere
dávali protihodnoty.”
Problémovou oblasťou nášho peňažného systému je úrok: Kto požičiava
peniaze, dostáva bez vlastného pričinenia naspäť viac, než dal.
Človeku vlastne už svedomie hovorí, že nie je správne brať peniaze bez
protislužby. Peňažníctvo dovoľuje menšine, aby sa obohacovala na úkor
väčšiny bez toho, aby pre to musela niečo vykonať.
(ukážka článku, SVET GRÁLU 5/2005) |