Svet Grálu 

   Zaregistrujte sa                 
   Posledné číslo                      
   Archív                                      
   Objednávky                             

 Centrum Sveta Grálu 

   Základné informácie             
   Kalendár podujatí                  
   Kde nás nájdete                    
   Fotogaléria                            

 Fórum 

   Prednášky                           
   Príspevky čitateľov              
   Rozšírená listáreň               
   Svet Grálu a médiá             
   Napíšte nám                         

 Servis 

   2 % z dane                            
   Impressum                           
   Kontakt na redakciu             
   Mapa stránok                       

Svet Grálu 7/2006 - ukážka článku

TÉMA:   NEVÍTANÝ HOSŤ - Duchovný rozmer interrupcie

Je interrupcia oprávnená? Ak áno, dokedy? Ak nie, prečo? Nie je v istých prípadoch pre dieťa lepšie, keď vôbec nepríde na svet? Na tieto zásadné otázky dnes prichádzajú veľmi rozdielne odpovede; vždy podľa zorného uhla, z ktorého sa posudzujú. Christopher Vasey ukazuje, k akým záverom dôjdeme, keď vezmeme do úvahy duchovný rozmer takéhoto kroku.

Vo Francúzsku sa v súčasnej dobe vykonáva niekoľko stotisíc interrupcií ročne. Počet oficiálne registrovaných prerušení tehotenstva kolíše medzi 160 až 180 tisíc. Všeobecne je nižší než počet pôrodov; boli však aj obdobia, keď to bolo naopak. Napríklad medzi dvomi svetovými vojnami udáva štatistika pre Paríž jeden rok, v ktorom bolo registrovaných 150 000 interrupcií, ale len 95 tisíc pôrodov.

Závažné dôsledky pre našu spoločnosť sú viditeľnejšie, keď porovnáme počet prerušených tehotenstiev s vojnovými stratami. Americké štatistiky napríklad ukazujú, že v priebehu dvoch storočí padlo v boji 668 000 amerických vojakov; rovnaký počet ľudských životov sa interrupciou ukončí za štyri roky (v USA bolo v rokoch 1969–72 vykonaných celkom 700 000 interrupcií).

Okrem tejto spoločensko-sociálnej drámy spôsobujú interrupcie aj mnoho individuálneho utrpenia. O fyzických zraneniach a funkčných ťažkostiach, ktoré môžu vzniknúť po interrupcii, sa už veľa vie; o následnom riziku potratov a predčasných pôrodov pri neskorších tehotenstvách sa už taktiež mnoho povedalo. Popri fyzických dôsledkoch interrupcie stále viac žien hovorí aj o ďalekosiahlych emocionálnych, resp. psychických ťažkostiach: o pocitoch viny, výčitkách svedomia, pocitoch ľútosti atď.

„Krátko po zákroku“, ako opisuje jedna zo žien, „som si v prvej fáze uľahčene myslela, že všetky moje problémy boli vyriešené. Aká ilúzia! Postupne som bolestne poznávala ďalekosiahly dopad svojho činu: nechala som usmrtiť svoje dieťa! Pod ťarchou tejto skutočnosti som sa doslova zrútila… Dva a pol roka som žila s týmto smútkom. Vedela som, že som sa voči svojmu dieťaťu i voči sebe samej dopustila veľkej nespravodlivosti. Nechala som vziať život svojmu dieťaťu, nechala som si ho ukradnúť, to dieťa, ktoré som už milovala. Stala som sa matkou mŕtveho dieťaťa, to bolo neznesiteľné.“ (Prameň: Švajčiarska pomoc pre matku a dieťa, Bazilej.)

O podobných pocitoch hovorí mnoho žien, ktoré podstúpili interrupciu. Odkiaľ tieto pocity prichádzajú? Sú len výplodom fantázie, klamných preludov, výsledkom sociálnych a náboženských pomerov? Alebo je za tým skutočne niečo viac?

Je interrupcia oprávnená? Ak áno, dokedy? Ak nie, prečo? Nie je v istých prípadoch pre dieťa lepšie, keď vôbec nepríde na svet? Na tieto zásadné otázky dnes prichádzajú veľmi rozdielne odpovede; vždy podľa zorného uhla, z ktorého sa posudzujú. Christopher Vasey ukazuje, k akým záverom dôjdeme, keď vezmeme do úvahy duchovný rozmer takéhoto kroku.

KEDY ZAČÍNA ŽIVOT ?

Početné politické a právne diskusie na tému interrupcie smerujú k zisteniu, k akému časovému bodu možno legálne prerušiť tehotenstvo, čiže kedy budúce dieťa „ešte nie je skutočne človekom“. Vychádza sa z predpokladu, že existuje istý časový bod, v ktorom vzniká skutočná ľudská bytosť, zatiaľ čo až do tej doby ide len o nahromadenie buniek. Kedy teda skutočne začína život?

Od kedy môže matka začať prežívať pravé pocity súvisiace so vznikajúcim životom – dieťaťom? Je to šesť dní po oplodnení, keď sa stáva viditeľným rast mozgu a miechy u embrya, ktoré v tej chvíli ešte nie je väčšie než tri milimetre? Alebo je to približne po desiatich dňoch, keď vznikajú obrysy srdca a ciev ? Alebo po troch týždňoch, keď začína biť srdce? Či po piatich týždňoch, keď elektroencefalogram už vykazuje zvlnené krivky? Je to v polovici tehotenstva, keď sa vznikajúce telo začína aktívne pohybovať? Alebo až po deviatich mesiacoch, keď dieťa prichádza na svet a začína samo dýchať ?

Posudzovanie výlučne z fyziologického hľadiska nepostačuje k nájdeniu odpovede na rozhodujúcu otázku o začiatku ľudského života. Podľa toho, či určité orgány fungujú alebo nie, môžeme v súvislosti so vznikajúcim životom iba ťažko robiť konečné závery, podobne ako pri určovaní presného okamihu smrti na základe zlyhávania základných telesných funkcií.

Dlho sa človek považoval za mŕtveho vtedy, keď už nedýchal. Neskôr sa zistilo, že na to, aby sa dalo skutočne hovoriť o smrti, musí prestať biť ešte aj srdce. Neskôr bolo zavedené nové kritérium, podľa ktorého je človek mŕtvy vtedy, keď nie sú zistiteľné žiadne mozgové funkcie, čo dokazuje rovný encefalogram. Všetky tieto meradlá sú však zjavne nedostatočné, pretože sa stále objavujú prípady ľudí, ktorí podľa vymenovaných kritérií boli vlastne už „mŕtvi“, ale ktorí sa i napriek tomu „prebrali“ k životu.

Od ktorého okamihu vyvíjajúceho sa embrya môžeme plod v lone matky považovať za živý a ľudský? Živý, čo znamená, že prerušenie tehotenstva môže tento život zničiť, a ľudský, čiže matka môže voči budúcemu dieťaťu pociťovať lásku?

Odpoveď na prvú otázku znie, že život existuje od samého začiatku. Len čo sa uskutoční oplodnenie, nastáva množenie buniek a vývoj embrya. A vývoj, čiže pohyb, je život. Tým skôr, že dve pôvodné bunky v sebe už pred svojím spojením rovnako niesli život.

Táto fyzická definícia života však nestačí na to, aby sa nejaký organizmus mohol označiť za „ľudský“. Ľudské bytie zahŕňa ešte jeden rozmer, a to nehmotného ducha, ktorý v určitom okamihu vstupuje do fyzického tela a pôsobí ako oživujúce jadro. Človek ako ľudský duch používa tento svoj fyzický obal ako nástroj.

Vráťme sa teraz k pôvodnej otázke: Možno teda z tohto duchovného pohľadu ospravedlniť interrupciu, pretože pri nej nie je usmrtený „človek ako taký“, ale „len“ jeho vznikajúci obal, jeho nástroj? Odpoveď znie: nie, nemožno; pretože pri prerušení tehotenstva nie je zničené len vznikajúce fyzické telo, ale z pohľadu inkarnácie ide o omnoho viac.

(ukážka článku, SVET GRÁLU 7/2006)

  Vytlačiť článok     Poslať odkaz mailom   Zdieľaj článok

Rýchle hľadanie

Kliknite na...

Svet Grálu TV na Youtube

Časopis Svet Grálu
na Facebooku

Kalendár podujatí

Prednášky pre verejnosť
Ponuka podujatí organizovaných 
Neziskovou org. Svet Grálu
a  Nadáciou Posolstva Grálu
v roku 2017
   novinka!

Knižná ponuka

Abd-ru-shin
Vo svetle Pravdy

Posolstvo Grálu


Tu v predaji

--- A K C I A ---

Kolekcia štyroch DVD!
17,80 € (536,24 Sk)

Pri kúpe celej DVD edície
získate štyri DVD za výhodnú cenu.

Akciová ponuka DVD obsahuje:
DVD Smrť a druhý breh
DVD Strach a depresia
DVD Umrieť dôstojne
DVD Osud a reinkarnácia

Audio