TÉMA:   REINKARNÁCIA - KRESŤANSKÁ MYŠLIENKA?

V povedomí väčšiny ľudí je málo známa skutočnosť, že do roku 553 neboli úvahy o reinkarnácii cudzie ani kresťanom. Boli úzko spojené s učením Origena, ktoré bolo neskôr z politických dôvodov zavrhnuté na koncile v Konštantinopole. Aj keď niektoré Origenove predstavy možno označiť za trocha premrštené, obsahuje jeho učenie aj mnoho cenných myšlienok.

Origenes z Alexandrie (185–254) bol jedným z najvplyvnejších teológov raného kresťanstva. Jeho dielo „De principiis“ je považované za prvé systematické zobrazenie kresťanskej vierouky. Pôvodné grécke podanie tohto diela sa nám nezachovalo. K dispozícii je len latinský preklad Rufinusa z roku 398, ktorý uvádza, že pri preklade niečo zmenil a vynechal. Týmto spôsobom chcel Rufinus zabrániť odsúdeniu Origenovho učenia zo strany cirkvi; v tom čase sa totiž vyskytli prvé veľké spory medzi jeho zástancami a jeho protivníkmi.

Z diela „De principilis“, ktoré pojednáva o „základných princípoch bytia“, okrem iného vyplýva, že Origenes je presvedčený o bezpodmienečnej spravodlivosti a dobrote Stvoriteľa. Pochopenie rôznych osudov a rozdielnych podmienok pri každom narodení v zmysle Božej spravodlivosti je možné len vtedy, ak sa berú do úvahy viaceré pozemské životy. Príslušné životné okolnosti sú pritom spôsobené človekom samotným ako výsledky z predchádzajúcich životov. Origenes prirovnáva Stvoriteľa k lekárovi, ktorý chybujúcu dušu lieči tým, že na ňu zošle utrpenie ako trpký liek.

Ďalej sa Origenes domnieva, že anjeli, ktorí sa odvrátili od Boha, padli do hlbších oblastí a pritom sa stali démonmi a tiež ľuďmi. Podľa neho materiálny svet vznikol len kvôli zlyhaniu anjelov a mal by byť teda výsledkom hriechu. Origenes dokonca pripúšťal, že morálne hlboko padlí ľudia sa niekedy môžu narodiť aj vo zvieracích telách; tento názor však nie je v jeho spisoch jednoznačný. Podľa neho je pre človeka tiež možný aj opätovný vzostup v anjela, ba dokonca k podobe s Bohom alebo k „jednote“ s Bohom. Tak vysvetľuje Origenes jeden zo spôsobov putovania duší. V diele „De principiis“ Origenes napríklad píše: „Čo sa týka Ezaua a Jakoba, tak pri podrobnom štúdiu tohto príbehu zistíme, že skôr než sa bratia narodili a niečo v tomto živote vykonali, mal starší slúžiť mladšiemu. Predpokladáme, že u Boha nie je nespravodlivosť možná a zistíme, že to taktiež nebola nespravodlivosť, keď Jakob v tele matky spôsobil pád svojho brata. Musíme len pripustiť, že na základe zásluh z predchádzajúceho života ho Boh právom odmenil, takže bol pred svojím bratom zaslúžene uprednostnený…“

(ukážka článku, SVET GRÁLU 8/2006)