Časopis 

   Prečo Svet Grálu?                 
   Posledné číslo                      
   Archív                                      
   Objednávky                             

 Centrum Sveta Grálu 

   Základné informácie             
   Kalendár podujatí                  
   Kde nás nájdete                    
   Fotogaléria                            

 Fórum 

   Prednášky                           
   Príspevky čitateľov              
   Rozšírená listáreň               
   Svet Grálu a médiá             
   Napíšte nám                         

 Servis 

   2 % z dane                            
   Impressum                           
   Kontakt na redakciu             
   Mapa stránok                       

Svet Grálu 9/2006 - Celý článok

NA ÚVOD...

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

Stalo sa Vám niekedy, že ste nechali za seba myslieť druhých? V nevinných veciach sa to znesie, ale čo sa stane, keď sa to bude týkať vášho života? Keď to nakoniec dopadne zle, môžete volať na zodpovednosť toho, komu ste prenechali moc nad svojimi myšlienkami? Iste to môžete skúsiť, ale nedovoláte sa.

Dnes sme viac než kedykoľvek predtým ohrození týmto nebezpečenstvom. Máme vedcov a odborníkov, ktorým zverujeme svoje záležitosti, ale tiež svoje telá, duše, svoje myslenie. Tí všetci sú však predovšetkým ľuďmi s osobnou skúsenosťou, ktorá ich vedie k tomu, aby výsledky svojej práce interpretovali vlastným spôsobom. Preto nebude nikdy existovať čistá veda, z ktorej by sa mohla vytratiť osobná zodpovednosť a kde by teda bolo možné skúmať a vynaliezať bez toho, že by sa človek zaoberal úvahami, aké dôsledky to prinesie.

Pozrime sa teda na vedný odbor, ktorý je v strede pozornosti tohto čísla Sveta Grálu, na medicínu. K akému spôsobu myslenia nás súčasná medicína vychováva a vedie? Dáva nám jej myšlienková stavba vo svojich dôsledkoch pocítiť, že je naše zdravie a život v tých najpovolanejších rukách, alebo nás necháva topiť sa práve vo chvíľach, keď sa potrebujeme pevne oprieť a vnímať jasný nadčasový poriadok?  

Žiaľ, je treba povedať, že navzdory všetkým úspechom súčasnej medicíny muselo také rozčarovanie zažiť už veľa ľudí. K životu a teda aj k medicíne, v ktorej by mal byť život stredobodom pozornosti, patrí predsa všetko to, čo každý z nás denne prežíva, či už v rámci všedného dňa alebo pri mimoriadnych udalostiach. Tak vlastná skúsenosť priniesla už mnohým ľuďom pevné presvedčenie, ktorým nemôže nič otriasť napriek tomu, že táto skúsenosť nie je v súlade s mienkou vedy. V akom svetle sa potom musí javiť odborník, ktorý popiera existenciu niečoho, čo sa pre iného stalo nevyvrátiteľnou skutočnosťou? Môže si pravý vedný odbor dovoliť tieto veci ignorovať, popierať alebo dokonca zosmiešňovať? Samozrejme, že nie! Mal by sa nimi, naopak, so všetkou vážnosťou zaoberať, pretože znevažovanie skúseností druhých ľudí je znamením vlastnej nechápavosti a dôsledkom lipnutia na nesprávnom myšlienkovom modeli.  

Už nedôvera, s akou sa pristupuje ku skúmaniu javov, ktoré starý model očividne nemôže pojať, je príznačná. Položme si niekoľko otázok a sami hľadajme odpovede:  

Zaoberá sa niekto vážne otázkami liečiteľstva s cieľom overiť aspoň jeho najčastejšie formy? Ako sa prejavili zážitky ľudí, ktorí prekonali klinickú smrť, v posudzovaní smrti? Ako sa prejavili zážitky ľudí po transplantáciách orgánov v prístupe k transplantačnému odboru? Kedy vôbec končí život pozemského človeka a akým spôsobom hľadá medicína odpoveď?  

K poslednej otázke uveďme niekoľko faktov, ktoré odpoveď naznačujú.  

Ešte v r. 1968 bola smrť, aspoň z hľadiska medicíny, definovaná ako „vyhasnutie života, koniec existencie“. V tomto roku sa však podarilo po prvýkrát úspešne transplantovať srdce. Vtedajšia definícia smrti sa zrazu ocitla v rozpore so základnou potrebou transplantačného odboru – získavanie živých ľudských orgánov. Pokiaľ by pôvodná definícia zostala v platnosti, znamenalo by to, že sa orgány pre tento účel odoberajú ešte žijúcim ľuďom, čo by istotne vyvolalo neprekonateľný odpor. Preto sa ešte toho roku zišla Harvardská komisia, aby stanovila smrti novú hranicu, ktorá by odoberanie živých orgánov ospravedlnila. Táto nová hranica sa nazýva mozgová smrť, tzn. nenávratné poškodenie mozgu, ktoré navždy vylučuje jeho správnu funkciu. Takto postihnutý človek už nikdy vo svojom živote nemôže používať svoj rozum. Zásadná otázka potom znie: „Prestal byť preto živým človekom? Prestal existovať?“  

Ľudia, ktorým sa odoberajú orgány pre transplantačné účely, však očividne ešte existujú. Ich pokožka je teplá, niekedy sa stane, že chcú vstávať, objímať, schopnosť rozmnožovania zostáva zachovaná, ženy môžu donosiť plod a porodiť. Ich srdce bije – bolo by inak možné transplantovať srdce, ktoré nežije? Mŕtve telo je naopak chladné, stuhnuté, bledé. Jeho srdce nebije a jeho krv už neprúdi.  

Komisia podoprela svoj návrh oproti tomu dvoma argumentmi:  

  1. Pacienti, ktorých mozog je nenávratne zničený a ktorí natrvalo stratili svoj intelekt, sa stávajú ťažkým bremenom pre nemocnice, rodiny a pre iných pacientov odkázaných na ich nemocničné lôžka.  
  2. Pokiaľ by doterajšia definícia smrti zostala v platnosti, spôsobilo by to pri odbere orgánov pre transplantačné účely nevyhnutné rozpory.  

Z uvedeného, žiaľ, vyplývajú len pragmatické motívy:  

  1. Nájsť spôsob, ako uvoľniť lôžka obsadené pacientmi s mozgovou smrťou a získať pritom ešte živé orgány.  
  2. Vypracovať novú definíciu smrti, ktorá síce nesúvisí s jej hlbším a pravdivejším pochopením, ale ktorá bude slúžiť danému účelu.  

Inými slovami, aby sme nebrzdili pokrok, prehlásime živých za mŕtvych a potom s týmito mŕtvymi naložíme ako so živými? Ale čo budeme robiť, ak sa v blízkej budúcnosti nezvratne dokáže, že človek ešte nezomrel, i keď má mŕtvy mozog, a že s jeho telom nemožno zaobchádzať, ako by bol už mŕtvy? A čo bude potom s transplantačným odborom a čo bude s lekárskou prísahou, ktorá nedovoľuje spôsobovať pri výkone tohto povolania škodu akémukoľvek človeku?  

Veď ľudia sa už stali konkurentmi na život a na smrť, ľudský orgán sa stal tovarom, ktorého cena sa riadi ponukou a dopytom. A dopyt rastie, pretože adeptov na transplantáciu najrôznejších orgánov a tkanív pribúda. Násilná smrť už nie je jedinou možnosťou, ako získať funkčný orgán. Orgánový bazár tretieho sveta žije z chudoby a zúfalstva tamojších obyvateľov, ktorí ponúkajú svoj tovar – časť svojho tela.  

Tieto a ďalšie otázky sa netýkajú v konečnom dôsledku medicíny, ale života každého z nás. Preto by sme ich riešenie nemali prenechávať len úvahám odborníkov, zvlášť keď medicína, napriek dosiahnutému stupňu poznania, prejavuje v základných otázkach ešte toľko neistoty a tápania.  

Skúsenosť miliónov ľudí nemožno obchádzať ani umlčať. Mala by, naopak, nájsť svoje miesto i v medicíne, kam by ju odborníci mali nielen vpustiť, ale predovšetkým na nej ďalej stavať. Len tak môžu vo svojom vedení zostať nablízku živým, umierajúcim i mŕtvym.  

MUDr. Jan PALOUČEK

 

(celý článok, SVET GRÁLU 9/2006)

  Vytlačiť článok     Poslať odkaz mailom   Zdieľaj článok

Rýchle hľadanie

Kliknite na...

Svet Grálu TV na Youtube

Časopis Svet Grálu
na Facebooku

Kalendár podujatí

Prednášky pre verejnosť
Ponuka podujatí organizovaných 
Neziskovou org. Svet Grálu
a  Nadáciou Posolstva Grálu
v roku 2017
   novinka!

Knižná ponuka

Abd-ru-shin
Vo svetle Pravdy

Posolstvo Grálu


Tu v predaji

--- A K C I A ---

Kolekcia štyroch DVD!
17,80 € (536,24 Sk)

Pri kúpe celej DVD edície
získate štyri DVD za výhodnú cenu.

Akciová ponuka DVD obsahuje:
DVD Smrť a druhý breh
DVD Strach a depresia
DVD Umrieť dôstojne
DVD Osud a reinkarnácia

Audio