Svet Grálu 11/2007 - ukážka článku
JASNOVIDECTVO: JASNOVIDNOSŤ PRÍRODY
V
minulom čísle sme sa venovali fenoménu jasnovidectva. Snažili sme sa ukázať,
že jasnovidectvo skutočne existuje a že možnosť vidieť obrazy neviditeľného
sveta má svoje miesto v prirodzenom usporiadaní sveta okolo nás. Práve
prirodzenosť však tiež ohraničuje možnosti jasnovidnosti na najbližšie
okolie človeka. Teda na okolie, ktoré je síce ostatným ľuďom neviditeľné,
ale ktoré zodpovedá povahe, stupňu zrelosti a vnútornému stavu človeka.
Obrazy jasnovidca teda vôbec nepochádzajú z božských a múdrych výšin, ale z
jeho ľudského okolia, príbuzného a rovnorodého jeho stavu. Jasnovidné odkazy
sa teda majú skúmať s rovnakou obozretnosťou ako novinové články. Môžu medzi
nimi byť odkazy múdrych priateľských pomocníkov, ale aj zavádzajúce omyly.
Začiatkom minulého storočia liečil v USA psychiater Dr. Carl Wickland veľmi
pozoruhodným spôsobom ťažké prípady posadnutosti.
Posadnutosť je stav, keď telo žijúceho pacienta obsadí duša zomrelého
človeka, takže má teraz súčasne dvoch pánov: právoplatného pôvodného
majiteľa a cudzieho nepozvaného hosťa. Taký človek sa potom správa divo a
zmätene, pretože sa v ňom o vládu „hádajú“ dve osobnosti, alebo jedná
protichodnými spôsobmi: raz je celkom rozumný a mierny, inokedy je
nepríjemný, agresívny, niekedy pácha trestné činy, nad ktorými je potom v
rozpakoch a ľutuje ich. Posadnutí ľudia zažívajú spočiatku stavy
rozorvanosti a zmätku, v ťažších prípadoch končievajú na psychiatrických
klinikách, alebo spáchajú samovraždu. O vyháňaní zlých duchov z tela hovorí
aj Biblia. K posadnutosti dôjde len tam, kde je duch žijúceho človeka
pasívny, unavený, slabý alebo lenivý. Tak stratí jeho telo prirodzenú
ochranu magnetickej aury a otvorí sa cudziemu vplyvu.
Dr. Wickland liečil posadnutých tak, že z nich elektrickým šokom vypudil
cudzieho ducha, a ten sa po tom presídlil do jeho mediálnej manželky. Pani
Wicklandová mala zrejme silné mediálne schopnosti: začala sa náhle správať
ako iný človek, hovorila mužským hlasom, čudovala sa, že má na sebe ženské
šaty, hovorila o cudzích miestach a udalostiach, ktoré si mohli prítomní
neskôr overiť, a podobne. Takým spôsobom nadviazal Dr. Wickland s cudzím
duchom kontakt, mohol sa ho vypytovať, kto je, a naopak mu vysvetliť, v akom
stave sa nachádza a čo by mal ďalej robiť. Doteraz posadnutý pacient bol
pritom zbavený cudzieho vplyvu, mohol byť prepustený z psychiatrickej
liečebne a vrátiť sa do normálneho života.
(ukážka článku, SVET GRÁLU 11/2007) |