Svet Grálu 

   Zaregistrujte sa                 
   Posledné číslo                      
   Archív                                      
   Objednávky                             

 Centrum Sveta Grálu 

   Základné informácie             
   Kalendár podujatí                  
   Kde nás nájdete                    
   Fotogaléria                            

 Fórum 

   Prednášky                           
   Príspevky čitateľov              
   Rozšírená listáreň               
   Svet Grálu a médiá             
   Napíšte nám                         

 Servis 

   2 % z dane                            
   Impressum                           
   Kontakt na redakciu             
   Mapa stránok                       

Svet Grálu 11/2007 - celý článok

NA ÚVOD:  

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

Už je to tak, vo svete pribúda katastrof. To síce tvrdili už naši praotcovia pri nedeľnej partičke kariet a viržinke, a podozrievaví vnúčikovia im to neverili. Vtedy sa pri stretnutí s dámou snímal klobúk a oslovovalo sa „Úctivosť, milostivá pani“. Medzitým sa svet akosi rozsypal na kusy: dámy sa minimalizovali do veľkosti ikony v rohu počítačovej obrazovky, klobúky sa nenosia, snímať nie je čo, úctivosť sa tiež nenosí, milostivý znamená nafúkaný a namiesto panien nastúpili u mladých ľudí dočasné priateľky. Vnúčatá zostávajú aj naďalej skeptické, naďalej neveria a usudzujú, že za ten poplach môže väčšia informovanosť médií: o každej katastrofe sa ihneď dozvieme z televízie, a to skôr nebývalo. Jednako však – vo svete skutočne pribúda katastrof, už je to isté. Svedčia o tom napríklad štatistiky poisťovní a zaisťovní. Zaisťovne sú také veľké poisťovne poisťovní, u ktorých sa poisťovne poisťujú pre prípad skutočne veľkých katastrof, ktoré by poisťovne samé neuhradili. Poisťovne i zaisťovne si veľmi starostlivo vedú záznamy o výskyte škôd a podrobne ich analyzujú, aby dokázali predpovedať svoje zisky a straty. A tak teda – už je to tak, vo svete pribúda katastrof.

Vedci sú vo svojich výrokoch ohľadne katastrof a ich príčin opatrní a majú na to dva dôvody. Ten prvý je skutočnosť, že vychádzajú len z údajov, ktoré sa dajú zreteľne preukázať meraním a matematicky vyhodnotiť. Pred asi desiatimi rokmi som sa zoznámil so zahraničnou účastníčkou nejakého klimatologického kongresu v Prahe. „Ako je to s otepľovaním planéty – otepľuje sa, alebo sú to len momentálne výkyvy s veľkým rozptylom?“ spýtal som sa jej. „Niektorí hovoria“, povedala opatrne, „že sa planéta otepľuje, a iní, že nie“. „A hrajú v tom skutočne hlavnú úlohu skleníkové plyny a ľudský faktor, alebo je to prírodný úkaz?“ „Niektorí hovoria“, odpovedala opäť odborníčka… nedozvedel som sa od nej nič. Možno som mal smolu na príliš opatrnú paniu. Zhromaždené množstvo dát bolo asi len na hranici preukázateľnosti, a ich veľký rozptyl za pomerne krátku dobu, počas ktorej sú k dispozícii, stále dovoľoval rozdielne výklady. Lenže medzitým ubehli nejaké roky a v tých posledných rokoch katastrof rapídne pribudlo.

Ten druhý dôvod je vlastne rovnaký ako prvý: pri hľadaní príčin a mechanizmu pribúdania alebo nepribúdania katastrof sa veda opäť musí obmedziť na posledné viditeľné výbežky celého procesu – teda na deje, ktoré možno vidieť, zmerať, fyzikálne preukázať. Otepľovanie alebo odchyľovanie Golfského prúdu, zmeny pomerov v atmosfére a vznik uragánov, pravidelné striedanie klímy zemegule, výrub pralesov, vypúšťanie priemyselných emisií do atmosféry… čo z toho je v hre a ako? A prečo? Tam, kde nie sú známe presné zákonitosti, vznikajú rôznorodé hypotézy a každá z nich na seba nabalí svojich stúpencov a protivníkov.

Nemecký osvietenský filozof Immanuel Kant tvrdil, že v každej vede je toľko vedy, koľko je v nej matematiky. Dnes po dvoch storočiach už nám svitá, že to nie je tak celkom pravda: také odvetvia ako je psychológia, sociológia alebo napríklad religionistika už dávno skúmajú život okolo nás prostredníctvom ľudského vnútra, ľudského pozorovania, ľudského vnímania. Ostatne, aj ten najvedeckejší nápad nepochádza z matematiky, ale z ľudskej intuície, niečoho, čo je bližšie umeniu než matematike. Ľudská bytosť ako taká prestáva byť popoluškou v poznávaní sveta a uvedomuje si, že má tú moc preniknúť za úzke rozumové hranice.

Chceme chápať svet celostne, vo všetkých farbách a byť si vedomí aj toho neviditeľného sveta okolo nás. Pozrime sa teda spolu na katastrofy ešte raz. Nám ľuďom bola daná schopnosť meniť svet okolo seba: stavať domy, cesty, továrne, zakladať záhrady a parky… to sú len viditeľné výbežky našej činnosti. V skutočnosti ovplyvňujeme práve tak aj neviditeľné okolie a vedieme ho kanálmi svojho cítenia, chcenia, myšlienok – každý z nás je malým kráľom vo svojom okolí – vydávame pokyny a príkazy a naše okolie ich plní. Napríklad konáme sebecky na úkor svojich susedov: práve sme napchali do pece umelohmotné obaly z PVC a zaplnili vzduch štipľavým dymom. Poškodíme tak prostredie susedov, ktorí majú tú smolu, že dýchajú vzduch na záveternej strane od nás; ublížime aj mnohým tvorom v prírode, našej hostiteľke a darkyni životného prostredia, ktorej nezostáva nič iné, než náš jedovatý chlórový darček verne prevziať a odovzdať okoliu. Súčasne však vypustíme do sveta oblak sebectva, bezohľadnosti a ľahostajnosti. Ani ten sa nestratí, ale otrávi ovzdušie v jemnohmotnom svete a prispeje k jeho nedýchateľnosti. Na rozdiel od dymu, ktorý sa po chvíli vytratí, náš oblak sebectva zostane s nami pevne spojený a po čase sa k nám vráti. Až keď nás v zamestnaní bezohľadný kolega poškodí svojím konaním, budeme sa rozhorčene búriť a nebudeme venovať tichú spomienku vlastnému pochybeniu. Ani tým však náš podiel na problémoch sveta neskončil: v prírode pracujú jemné sily, o ktorých toho vieme len málo. Ich pracovisko je svetom radosti a múdrosti, taká je vôľa ich Stvoriteľa, a výsledkom ich diela je čistá a krásna príroda. V skutočnosti im človek vnucuje nielen produkty svojej pozemskej činnosti, ale aj produkty svojho cítenia a myslenia tam, kde mal byť vediacim a vedúcim pracovníkom na spoločnom diele, na obraze rajského sveta. Tá narastajúca trpkosť a bezprávie, ktoré im prinášame, nebude trvať večne a postupne sa v spätnom pôsobení vybije v katastrofách. Taká je zákonitosť v prírode. Ani náš domček s pieckou, v ktorej sme si zakúrili na úkor čistého okolia, nezostane uchránený.

Preto teda tie znepokojujúco narastajúce búrky, povodne, uragány. Stojíme na prahu tohto diania, musíme ho vziať na vedomie a užijeme si toho ešte až-až. Plným právom.

Zostáva otázka: Čo s tým? Čo robiť? Usporiadať demonštrácie? Zastaviť elektrárne? Odovzdať vládu politickej strane zelených? Zakázať automobily? Založiť ďalšiu občiansku iniciatívu?

Nemyslím si, že by väčšina z tých šiestich miliárd na zemeguli, ani šesť miliónov v našej krajine dokázala zmeniť svoje zmýšľanie; väčšina ľudí nerobí to, čo má, ale to, čo im okolie dovolí. A tak ani navršujúce sa katastrofy sa nedajú odvrátiť. Skutočné východisko zostáva otvorené len pre jednotlivca alebo skupiny ľudí, a tým je pozitívne myslenie, smerovanie k dobrému nech sa deje čokoľvek, hľadanie Pravdy, Boha, dosiahnutie múdrosti a úsilie o život v Pravde. Potom okolo nás vznikne malý ostrovček ochrany a pomoci, ktorý zmierni tie ťažké časy, do ktorých naša ťažko skúšaná planéta vstupuje.

Artur Zatloukal

(celý článok, SVET GRÁLU 11/2007)

  Vytlačiť článok     Poslať odkaz mailom   Zdieľaj článok

Rýchle hľadanie

Kliknite na...

Svet Grálu TV na Youtube

Časopis Svet Grálu
na Facebooku

Kalendár podujatí

Prednášky pre verejnosť
Ponuka podujatí organizovaných 
Neziskovou org. Svet Grálu
a  Nadáciou Posolstva Grálu
v roku 2017
   novinka!

Knižná ponuka

Abd-ru-shin
Vo svetle Pravdy

Posolstvo Grálu


Tu v predaji

--- A K C I A ---

Kolekcia štyroch DVD!
17,80 € (536,24 Sk)

Pri kúpe celej DVD edície
získate štyri DVD za výhodnú cenu.

Akciová ponuka DVD obsahuje:
DVD Smrť a druhý breh
DVD Strach a depresia
DVD Umrieť dôstojne
DVD Osud a reinkarnácia

Audio