Časopis 

   Prečo Svet Grálu?                 
   Posledné číslo                      
   Archív                                      
   Objednávky                             

 Centrum Sveta Grálu 

   Základné informácie             
   Kalendár podujatí                  
   Kde nás nájdete                    
   Fotogaléria                            

 Fórum 

   Prednášky                           
   Príspevky čitateľov              
   Rozšírená listáreň               
   Svet Grálu a médiá             
   Napíšte nám                         

 Servis 

   2 % z dane                            
   Impressum                           
   Kontakt na redakciu             
   Mapa stránok                       

Svet Grálu 12/2007 - celý článok

NA ÚVOD:  

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

Mal som tú česť zoznámiť sa s vynikajúcim diétnym poradcom, ktorého znalosti v oblasti zdravej výživy by si zaslúžili väčší ohlas. I keď tento expert nemá vysokoškolské vzdelanie v príslušnom odbore a nikdy nepracoval v žiadnom výskumnom ústave, predsa mu mnohí z jeho kolegov môžu len ticho závidieť. Pri odhaľovaní všetkého nezdravého v potravinách si totiž vystačí so svojimi zmyslami. Jeho výkony v tomto smere sú v pravom zmysle slova nadľudské. Veď koniec koncov, nejde o človeka.

Tento prírodný dietológ je Riško, samček morčaťa peruánskeho. Riško žije v obyčajnom panelákovom byte na sídlisku a ničím sa od ostatných morčiat neodlišuje. Napriek tomu má jeho chovateľka podozrenie, že sa v tele tohto sympatického hlodavca skrýva prevtelený juhoamerický šaman. Ako postupuje pri svojich testoch? Napríklad, každý by si myslel, že také peruánske morča bude odfukovať od šťastia, keď dostane na obed čerstvo vyzerajúcu mrkvu, alebo jablko zo supermarketu. Omyl. Jeho veličenstvo Richard nie je bezduchý konzument produktov priemyselného poľnohospodárstva, ale vyberavý zástanca prírodne vypestovaných potravín. Jeho zásadovosť je obdivuhodná. Nekompromisne odmietne všetky plodiny, ktoré poľnohospodári nafúkli dávkami umelého hnojiva, alebo „ošetrili“ pesticídmi.

Darmo by ste mu hovorili, že dnešné prípravky na ničenie burín sa dokážu v pôde rozložiť na neškodné látky za ... x dní. Riško by nikdy neuveril ani tomu, že chemický postrek, ktorý sa cez listy dostane do celej rastliny a zabíja tu huby, je pre človeka neškodný. Nie je ani zástancom chemickej likvidácie hmyzu. Skrátka, pekne si počká na ručne vypiplanú zeleninu z babičkinej záhrady a dovtedy sa uspokojí s obyčajnou trávou, ktorá rastie v meste. Výpočet produktov, ktoré zo svojho jedálneho lístka Riško vyškrtol, by bol dlhý. Ešte šťastie, že sme ľudia, páni tvorstva a na veľa vecí sme si zvykli. Na to, že zelenina a ovocie sa dostáva do obchodov z druhého konca zemegule a to dokonca aj také druhy, ktoré kedysi ľudia pestovali v každej záhrade. Že chlieb sa konzervuje a vylepšuje enzýmami a farbivami, že pijeme vodu z vodovodu, ktorú odmieta aj môj pes, že deti si zvykajú skôr na sladené limonády ako na čistú pramenitú vodu a že aj tá sa musí baliť a rozvážať kamiónmi, aby sme sa k nej vôbec dostali. Ručná práca okolo rastlín a zvierat sa z vidieka stráca rovnako ako ľudia – tí utekajú za lepším životom.

Už iba starčekovia a starenky sa ešte niekedy skláňajú k pôde, zatiaľ čo ich vnúčence dávajú prednosť internetu. Čo už, nemá zmysel plakať nad rozliatym mliekom a snažiť sa opravovať celý svet, vedia múdri ľudia. Jeden z nich, austrálsky ekológ a farmár Bill Mollison radí: Naprávajte svet tam, kde práve ste, vo svojom byte, na balkóne, pred panelákom, v záhradke, vo firme. Nečakajte, že to politici urobia za Vás. Aj keď možno nedosiahnete žiadny veľkolepý úspech, budete mať dobrý pocit, že ste zachránili Zem - sami za seba. – V záhradkárskej osade na jednom košickom sídlisku sa rozhodol jeho prostý občan obnoviť prírodné jazierko. Vytvoril malú slzu, malý protest proti globálnemu otepľovaniu, malý výkričník. Je to pekné. Ja som sa tohto roku rozhodol vypestovať na záhradke aspoň päťdesiat rastlín rôznych hlúbovín. Mám starú fialovú odrodu karfiolu, ružičkový kel, brokolicu, zasadím aj malé žlté tekvice na pečenie. Ak sa podarí, možno si zadovážim aj niekoľko sliepok, aby som opäť mohol ochutnať domáce vajce. Ale to som už odbočil priďaleko. Témou tohto čísla Sveta Grálu sú éčka, prídavné látky do potravín. V tejto oblasti sa nevyznám, no všetko podstatné som sa dozvedel z článku od Víta Syrového, ktorý nájdete vnútri časopisu aj Vy.

Aká je správna strava dôležitá, vedeli už starí Indovia. Náuka o strave je súčasťou najstaršej ucelenej metódy liečby na svete – Aiur védy. Podľa tejto náuky je možné ľudstvo rozdeliť do niekoľkých fyziognomicky rozdielnych skupín. Každá z nich potrebuje odlišnú stravu, ktorá im prospieva. A nemusíme ani chodiť po múdrosti do Indie, v Európe už v staroveku liečil stravou Hipokrates. Konkrétne rady pre konkrétne choroby, s prihliadnutím na odlišnosti ľudí, nám v stredoveku zanechala preslávená vizionárka Hildegarda z Bingenu. Tá sa najprv na postihnutého pacienta poriadne zadívala, aby zistila, akej je konštitúcie, potom sa ho popýtala na bolesti jeho tela aj duše a až potom mu predpísala, čo má jesť. Pridala aj duchovné rady, ako sa zbaviť nepekných myšlienok či zlozvykov. Melancholikovi podľa Hildegardy pomáha napríklad varená pšenica špalda, ktorá „prináša radosť do života“. Ľuďom zahlieneným, s dýchacími ťažkosťami, poradila vysušujúce byliny, suché kozie mäso... a tak by sme mohli pokračovať.

V Nemecku recepty od Hildegardy dodnes odporúčajú stovky, ak nie tisícky študovaných lekárov, ktorí pochopili význam stravy pre ľudské zdravie. Tá naozaj nemá byť pre každého človeka rovnaká, ako tvrdia zástancovia niekoľkých, „jedine správnych diét“. Preto som veľmi rád, že sa v tomto čísle nášho časopisu budete môcť dočítať aj o spomenutej Hildegarde z Bingenu, možno Vás článok o nej inšpiruje. No nie len snaha o zdravie a dlhovekosť by mala sprevádzať naše úvahy o jedle. Naši predkovia hovorili – a verili tomu, že jedlo je Boží dar. Gazdovia sa pred siatím na poli modlili, po zbere úrody vzdávali vďaku Stvoriteľovi. Ani nám by takáto úcta neuškodila. Lebo rovnako ďaleko, ako sme sa vzdialili od prírody, vzdialili sme sa aj od Boha. Ako bezducho žije väčšina ľudí v priemyselných krajinách v porovnaní s (dodnes) prírodnými národmi, ukazuje článok spisovateľky Marlo Morganovej. Vo svojich knihách nám priblížila, ako premýšľajú a žijú austrálski domorodci. Tí si nemôžu zájsť pre jedlo do obchodu, vnútrozemie Austrálie je suchá polopúšť. Preto sa ráno modlia, aby im cestu skrížil nejaký klokan, alebo iné zviera, ktoré by mohli uloviť. Ak sa tak nestane, prijmú aj takýto deň s pokorou. Prežili takto tisícročia, dnes sú aj oni sami na zozname „ohrozených druhov“. Je však očividné, že odklon od prírody, úcty a živej viery priviedol na tento zoznam aj nás.

Symbolické je, že dnes už zďaleka nestačí premýšľať a veriť, všetci musíme začať konať. Na ceste k náprave nás čakajú tisíce malých každodenných krokov. No ak má byť táto zmena skutočná, musíme prejsť úplnou premenou – vo vnútri i navonok. Inak nás stihne osud dinosaurov, ktorí so svojimi telami neboli ani zďaleka takí nároční a nemotorní, ako my, keď úboho kľakáme pred bôžikmi vedy a politiky.

Roman Levický

(celý článok, SVET GRÁLU 12/2007)

  Vytlačiť článok     Poslať odkaz mailom   Zdieľaj článok

Rýchle hľadanie

Kliknite na...

Svet Grálu TV na Youtube

Časopis Svet Grálu
na Facebooku

Kalendár podujatí

Prednášky pre verejnosť
Ponuka podujatí organizovaných 
Neziskovou org. Svet Grálu
a  Nadáciou Posolstva Grálu
v roku 2017
   novinka!

Knižná ponuka

Abd-ru-shin
Vo svetle Pravdy

Posolstvo Grálu


Tu v predaji

--- A K C I A ---

Kolekcia štyroch DVD!
17,80 € (536,24 Sk)

Pri kúpe celej DVD edície
získate štyri DVD za výhodnú cenu.

Akciová ponuka DVD obsahuje:
DVD Smrť a druhý breh
DVD Strach a depresia
DVD Umrieť dôstojne
DVD Osud a reinkarnácia

Audio