Osobnosti 

   Herbert Vollmann                  

Okruhy tém

   Médiá - video - nové             
   Médiá - audio - nové            
   Svetonázor a náboženstvo  
   Zdravie a medicína              
   Veda a reč prírody               
   Výchova a vzdelanie            
   Umenie a kultúra                  
   Človek a svet                        
   Duch a duša                         
   Osud a reinkarnácia             
   Smrť a druhý breh                 
   Spoločnosť                            

 Centrum Sveta Grálu 

   Základné informácie             
   Kalendár podujatí                  
   Kde nás nájdete                    
   Fotogaléria                            

 Fórum 

   Prednášky                           
   Príspevky čitateľov              
   Rozšírená listáreň               
   Svet Grálu a médiá             
   Napíšte nám                         

 Servis 

   2 % z dane                            
   Impressum                           
   Kontakt na redakciu             
   Mapa stránok                       

  TÉMA:    Umenie a kultúra

 
Antonín Dvořák a „osudové“ náhody v jeho živote
Autor: Daniela Velebová

Mnohí ľudia, ktorí nechápu svoju cestu životom len ako súhru náhod, ale sa usilujú hlbšie pozorovať životné súvislosti, tušia, že sa za mnohými „náhodnými“ udalosťami v ich živote skrýva hlbší zmysel. Skúmaním svojho života i života svojich blízkych potom dochádzajú k presvedčeniu, že všetky deje vznikajú zákonite a že mnohé malé „nahody“ môžu mať dokonca rozhodujúci význam. Jedným z príkladov je aj život slávneho českého hudobného skladateľa Antonína Dvořáka (1841–1904).


Dvořák nie je typom rozpolteného umelca, ktorý by k sebe priťahoval pozornosť senzáciechtivých médií. Morálku jeho osobnosti totiž nemožno tak ľahko spochybniť. Naopak, vyrovnanosť jeho rodinného života je dnes skôr mediálne nezaujímavá. Prebúdza však inú otázku: ako túto rovnováhu dosahoval a kde čerpal neustály príliv inšpirácie?

Dôležitý bol pre neho priestor osamotenia, ktorý si dokázal uhájiť aj pri intenzívnom rodinnom živote plne naplnenom výchovou svojich šiestich detí. Ráno niekedy vstával už okolo štvrtej hodiny a vydával sa na svoju prvú prechádzku.

K tomuto životnému rytmu ho inšpirovala zvlášť príroda v okolí Vysokej u Příbrami, kam s celou rodinou tak rád chodieval. Zotrvávanie osamote ho, samozrejme, viedlo k naladeniu sa na iné vlny vyciťovania, a tým aj k prehĺbeným modlitbám k Bohu. Dvořák prosil o inšpiráciu hudobnými myšlienkami a aj ju dostával. Opravdivo prežitá viera v Boha bola alfou i omegou jeho umeleckej tvorby a jeho života vôbec.

Pretože sa Dvořák vo svojom vnútri vyvíjal proste a opravdivo, prebúdzala sa v ňom aj skutočná ľudskosť, ktorá je schopná vytvárať veľké diela.

Namiesto mäsiara umelec

Pevný zvyk, že najstarší syn prevezme otcovu živnosť, spôsobil, že si mimoriadny talent nikto zvlášť nevšímal. Antonín bol poslušný syn, a keď ho rodičia v 13-tich rokoch poslali ku strýkovi do Zloníc, aby sa tam vyučil mäsiarskemu remeslu a zdokonalil sa v nemčine, nijako sa spočiatku nezdráhal. A práve tu, v neďalekých Zloniciach sa pre neho napĺňa pozoruhodné úslovie „Keď je žiak hotový, majster sa nájde.“ Antonín sa tu stretáva s učiteľom nadmieru povolaným, Antonínom Liehmannom. Tento vidiecky učiteľ, zdatný praktik i teoretik, rozpoznal čoskoro Dvořákovu vnútornú hudobnú schopnosť. Učil ho všetkému, čo sám vedel:
hrať na husle, violu, organ, klavír, ale aj skladbe a hudobnej teórii.

V roku 1857 odchádza Antonín Dvořák do Prahy na organovú školu, v ústrety svojmu ďalšiemu životnému osudu.

Stretnutie so životnou partnerkou

Učebné roky na organovej škole boli poznamenané snahou o vlastný zárobok. Čoskoro sa uchytil ako violista v Komzákovej kapele a spoločne s touto kapelou prešiel aj do orchestra Prozatímního divadla. „Skôr praktický talent“, píše sa o ňom v posudku organovej školy.

Stretnutie s rodinou vlasteneckého zlatníka Josefa Čermáka, ktorého dcéry vyučoval hre na klavír, bolo kľúčové pre jeho ďalší život. Najstaršia Josefina, nadaná speváčka a herečka Prozatímního divadla, Dvořáka očarila. Ona však jeho city neopätovala, túžila po svojej vlastnej kariére.

Dvořák sa vtedy zachoval akosi nečakane, ale úplne v súlade s ľudovým porekadlom uvedeným v záhlaví tejto kapitoly. Vylial síce svoje láskou preplnené srdce do krásnej zbierky Cypřiše, zmieril sa však s Josefininým odmietnutím a ďalej dochádzal do domu Čermákových. Josefina si zvolila za životného partnera grófa Václava Kounica. A Dvořák si zrejme dokonale ujasnil, čo si od prežívania partnerského vzťahu želá: zázemie hrejivého domova a spoľahl iv ý, láskyplný vzťah, v ktorom by mohol slobodne a ničím nestiesnený tvoriť.

Anna, Josefinina mladšia sestra, síce nebola veľká umelkyňa, bola to však žena so schopnosťami, aké Dvořák k svojmu doplneniu potreboval. Namiesto podnecovania jeho umeleckých snáh stala sa Dvořákovi vernou strážkyňou a ochrankyňou domáceho krbu. Ostatne, Dvořák ani nepotreboval roznecovať plameň umenia. Horel v ňom samotnom s nebývalou silou. Po inšpiráciu si chodil k Hospodinovi a už nebolo treba nič viac, než vlastné úsilie a prácu.

O priateľstve a ceste za svetovou slávou

O potrebe opravdivého priateľstva bolo už napísaných mnoho slov. Priateľstvá medzi umelcami ešte stále existujú, aj keď sú čoraz viac ohrozované umeleckou rivalitou a egocentrizmom nezrelých osobností. Z literatúry poznáme priateľstvá, ktoré nás dodnes okúzľujú svojou kvalitou, nezištnosťou a obetavosťou vzťahu. Osobnosti, u ktorých sa tento typ priateľstiev mohol vyvinúť, iste mali čo rozdávať. A len veľkí dokážu prekročiť rubikon nížin a pozdvihnúť svojho ducha do oblastí, kde dávanie a branie v priateľstve tvoria jednotu.

V Nemecku sa v prvej polovici 19. storočia v období romantizmu narodilo niekoľko takých veľkých osobností. Bezpochyby k nim patril i Johannes Brahms, ktorý sa svojím životom prepracoval k túžbe pomáhať druhým, a to presne tak, ako bolo aj jemu pomáhané. Dvořák sa s Brahmsom zoznámil opäť tzv. „náhodou“. Ktosi neznámy mu poradil, aby sa prihlásil na súťaž o štátne štipendium Rakúska-Uhorska. Bola to rada nad zlato v pravom zmysle slova. V komisii zasadal medzi inými i Johannes Brahms.

Spoznal hodnotu predložených skladieb a uvedomil si, koho má v mladom Dvořákovi pred sebou. Prebudila sa v ňom potreba ochraňovať a podporovať mladého českého umelca. Veľká sila rovnorodých myšlienok, citov i názorov dokázala týchto dvoch ľudí spojiť pevným putom vzájomných sympatií. Alebo boli spojení vláknami osudu už predtým a stretnúť sa proste museli?

Brahms sprostredkoval Dvořákovi zoznámenie sa s berlínskym vydavateľom Fritzom Simrockom. Jedine vďaka Brahmsovmu odporúčaniu preštudoval Simrock Dvořákove skladby a začal ich vydávať. Tak sa mohlo Dvořákovo dielo rýchlo rozletieť na krídlach do celého sveta.


Súvisiace články:
O umení
O ľudskej túžbe po slobode
 

(viac vo Svete Grálu č.22/2009)

Ak vás v článku niečo zvlášť zaujalo, alebo máte v tejto oblasti osobnú skúsenosť, napíšte nám.

  Vytlačiť článok     Poslať odkaz mailom   Zdieľaj článok

Rýchle hľadanie

Kliknite na...

Svet Grálu TV na Youtube

Časopis Svet Grálu
na Facebooku

Kalendár podujatí

Prednášky pre verejnosť
Ponuka podujatí organizovaných 
Neziskovou org. Svet Grálu
a  Nadáciou Posolstva Grálu
v roku 2017
   novinka!

Editoriál

Vážení čitatelia!
V živote sme neočakávane posta- vení pred otázky, ktoré nás, zdá sa, zastihnú vždy nepripravených. Sme postavení pred riešenie ne- predpokladaných, a často aj neže- laných situácií.
Mám známu, ktorá ako sedemnásť- ročná mala autonehodu. Zrazil ju motocykel. Pre dospievajúce dievča to bol šok, s ktorým sa dlho nevedela vysporiadať. Vyvstali otázky. Prečo ja?       Viac...

Knižná ponuka

Abd-ru-shin
Vo svetle Pravdy

Posolstvo Grálu


Tu v predaji

--- A K C I A ---

Kolekcia štyroch DVD!
17,80 € (536,24 Sk)

Pri kúpe celej DVD edície
získate štyri DVD za výhodnú cenu.

Akciová ponuka DVD obsahuje:
DVD Smrť a druhý breh
DVD Strach a depresia
DVD Umrieť dôstojne
DVD Osud a reinkarnácia