J.W.Goethe raz povedal, že „nikto nie je tak beznádejne zotročený ako ten, kto mylne verí, že je slobodný“. Nejeden človek žije v tomto omyle po celý život bez toho, aby si to vôbec uvedomoval.

Svoj život žije podľa zaužívaných pravidiel a modelov správania sa, ku ktorým bol vedený od detstva. Na prahu dospelosti však častokrát pocíti, že ideály, ktorým ako dieťa bezhranične veril, sa v realite života dospelých nesmierne odlišujú od toho, čo mu bolo predkladané v rodine alebo v škole. Neraz sa v ňom prebudí vzdor. Dvojtvárnosť a pokrytectvo, ktoré okolo seba pozoruje a vidí, v ňom vzbudzujú túžbu po oslobodení sa. Nechce byť pokrytcom. Chce byť iný, čo sa u mnohých prejavuje rebelstvom a poukazovaním na rozpory medzi slovami a skutkami u druhých. V priebehu času a pod tlakom okolností postupne rezignuje, pomaly sa začne prispôsobovať svojmu okoliu. Nejeden začne žiť podľa nastavených pravidiel a túžbu po zmene a slobode skôr či neskôr potlačí v závislosti na tom, ako sa mu darí uspokojovať potreby svoje, či svojej rodiny a to aj napriek tomu, že niečo v jeho vnútri mu hovorí, že to nie je správne. Potláča to a ďalej pokračuje v tom, čo sa od neho očakáva. Až do momentu, keď narazí na dno a nevidí východisko…  

Existuje možnosť, ako sa oslobodiť zo situácie, ktorá vyzerá byť beznádejnou? Mnohé podnetné riešenia ťažkých životných situácií si budete môcť vypočuť na prednáške s názvom:

Neviditeľné okovy osudu.
Ako ich rozoznať a ako sa z nich vymaniť.