Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky

Čím sa previňujeme?

Otázka:

Pri čítaní prednášky „Otčenáš” od Abd-ru-shina, som natrafil na výrok, že pred Bohom platí za bezprávie len to, čo sa robí „úmyselne v zlej vôli”. Na druhej strane sa človek v niektorých prednáškach Posolstva Grálu dočíta, že človek musí zožať všetko, čo zaseje. Citát: „Jeho chcenie, myslenie a jeho konanie, všetko sa formuje v súkolesí tohto sveta. Že to človek nevedel, alebo vedieť nechcel, záleží len od neho, je to len jeho vinou. Jeho nevedomosť na tomto pôsobení nič nezmení.“ Nie je v týchto výrokoch rozpor? Čím sa teda vlastne previňujeme?

Odpoveď:

Oba výroky Posolstva Grálu neobsahujú rozpor, ale vzájomne sa dopĺňajú. Naše chcenie, myslenie a konanie vždy vyvoláva spätné účinky. Z toho, čo konáme „úmyselne v zlej vôli”, to znamená, čo v zlej vôli vo svojich myšlienkach úmyselne pripravujeme a nakoniec vykonáme, vzniká „bezprávie pred Bohom”, inak povedané vina.    

Spätné pôsobenie sa zákonite vždy dostaví. Palec ma predsa bolí aj vtedy, ak sa doňho nechtiac trafím kladivom. A rovnako ako naše činy, aj všetky naše úmysly a myšlienky vedú k spätným účinkom.

Tomu nemôžeme vôbec zabrániť. Mali by sme si to ale uvedomiť, aby sme nevedome nespôsobovali niečo, čo vedie k utrpeniu.           

Už samotný úmysel teda vyvoláva spätný účinok. Človek, ktorý chce dobro, dobro aj zožne. Naproti tomu ten, ktorý prechováva zlé úmysly, uvaľuje na seba vinu. O tieto dôsledky sa samočinne postará pôsobenie zákonov. Vlastné svedomie nám v každodennom živote pomáha vypozorovať, že už úmysel rozhoduje a nie až čin. Náš „vnútorný hlas“ predsa vždy reaguje už na chcenie. Preto človek cíti svoje „zlé svedomie“ už počas prípravy zlého činu.              

Ako vina nás zaťažuje to, čo robíme v zlom chcení, pretože k našej slobodnej vôli patrí aj zodpovednosť v zmysle povinnosti niesť následky spätného pôsobenia. Ale aj opomenutie alebo zanedbanie môže byť výrazom vôle. Kto nerozvíja svoje driemajúce schopnosti, kto ich teda zanedbáva z lenivosti, kto sa duchovne nevyvíja a preto koná chybne, ten sa môže tiež previňovať.        
Medzi najdôležitejšie duchovné schopnosti patrí ľudské cítenie. Svojím cítením sme schopní presne rozpoznať, či je niečo správne, alebo zlé. Ak však niekto svoj vnútorný hlas nechce počuť alebo sa sám už tak otupil, či vydal zlým smerom, že ho už vôbec nedokáže vnímať, potom musí tiež niesť zodpovednosť za zanedbávanie toho, čo je v nás skutočne ľudské.

Naproti tomu ten, kto svoje cítenie neustále zjemňuje, uvidí v spätnom pohľade na svoje predchádzajúce myšlienky a činy zaiste mnohé ako odpudivé a bude hodnotiť ako zlé to, čo pre neho bolo dlhý čas „úplne normálne“. Z toho je zrejmé, aké dôležité je rozvíjať „citové antény”, aby sme naozaj boli bez viny a nie si to len domýšľali.

Ďalšie články témy “Osud a reinkarnácia”