Otázka rozdielu medzi duchom a rozumom nie je v súčasnosti u ľudí hľadajúcich zmysel života až tak častou témou. No práve uvedomenie si tohto rozdielu sa má stať konkrétnym poznaním, ktoré môžeme zužitkovať a ktoré nám môže pomôcť.

Pod pojmom „duch, duchovné“ sa dnes označuje všeličo: od strašidla v opustenom dome, cez osamelý život v Himalájach až po zvláštne zamieňanie si ducha za intelekt. Pre mňa osobne, duchovné znamená hlboko ľudské. To, čo v našom vnútri žije, cíti, čo sa pýta, čo hľadá opravdivé naplnenie a čo sa nenechá oklamať vonkajšími potešeniami.

Duch túži po poznaní. A v konečnom dôsledku preto vlastnými cestami hľadá odpovede na najzákladnejšie otázky ľudského bytia: kto sme, odkiaľ prichádzame a kam kráčame?

A kým nenájdeme odpovede na tieto otázky, alebo aspoň usmernenia, často pociťujeme vnútorný nepokoj, tlak, ktorý nás nabáda k hľadaniu a nájdeniu toho podstatného. Veď každý človek sa musí snažiť porozumieť tomu, čo sa deje v jeho vlastnom vnútri. Inak tlak nepoľaví; bude iba silnieť.

Spomínam si, ako som tomuto tlaku a bolesti dlho nerozumel. Vedel som len, že mi chýba niečo nesmierne dôležité. Cítil som túžbu po niečom, čo som nevedel ani dosť dobre pomenovať. Svet takzvanej materiálnej reality mi nevedel poskytnúť to, čo som hľadal, čo bolo pre mňa tým najdôležitejším. Ponúkal proste príliš málo. Navyše bolo veľmi ťažké porozumieť nielen vonkajším dejom, ale hlavne tým vo vlastnom vnútri.

Zreteľne som vnímal dôsledky, ale nespoznával som v nich nijaké zákonitosti, príčinu.

Pritom je povzbudivé vedieť, že tie isté zákonitosti, ktoré – ako prírodné zákony – riadia prírodu, navlas rovnakým spôsobom „pracujú“ aj v našom vnútri. Preto si myslím, že určite stojí za námahu, snažiť sa na vlastné oči objaviť ich fungovanie a jasné smerovanie.

Sú to práve tieto zákonitosti, ktoré nám dávajú istotu, že svet má svoj poriadok a tiež konkrétny cieľ.

Ale kedy k nám hovorí duch? Ako to môžeme vo svojom vnútri rozlíšiť? Podľa čoho spoznáme „duchovné“?

Umenie je jednou z mála tých oblastí, ktorá nám pomáha rozlíšiť tento rozdiel medzi rozumom a duchom.