Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky

Existuje vedomie po smrti?

Otázka:

Mám veľký strach zo smrti a zo straty vlastného vedomia po smrti. Nemám žiadne spomienky na predchádzajúce životy, a tak si ani neviem predstaviť, že by som sa mal znova narodiť v inom tele. Môže sa človek o tom všetkom skutočne niečo dozvedieť alebo si svojou vierou v život po živote, či vierou v prevteľovanie, iba niečo nahovárame?

Odpoveď:

Strach zo smrti je veľmi rozšírený, pretože v našej spoločnosti je táto téma väčšinou tabu a kto o nej premýšľa, zostáva so svojimi myšlienkami sám. Naviac, materialistický svetonázor, ktorý v súčasnosti prevažuje, strach ďalej zväčšuje. Pokiaľ ľudia veria, že človek je len telo, teda súhrn kože, svalov, kostí, orgánov a mozgových buniek, je samozrejme otázka, čo z neho, teda z človeka vlastne môže zostať, keď sa po smrti predsa všetko rozpadá.

Domnienka, že človek je len telo, však pri bližšom posudzovaní nemá žiadny reálny podklad. Túto predstavu vyvracia už len skutočnosť, že máme „vnútorný svet“ alebo „vnútorný život“. Teda, že napríklad dokážeme milovať alebo vnímať krásu. Všetko typicky ľudské je nemateriálnej povahy. Pomyslite napríklad len na svoju schopnosť spoznávať a uvedomovať si. Vaše vedomie, Vaše „ja“ sa predsa nemení s obnovovaním telesných buniek. Ani nestarne, ale prechádza procesom zrenia a vývoja na základe vlastných životných skúseností. V procese dozrievania vedomia spočíva aj zmysel nášho života, a tento proces smrťou tela nekončí.

Vami nastolená otázka spomienok súvisiacich s reinkarnáciou má viacero aspektov. Na jednej strane je potrebné rozlišovať medzi „pamäťou“ (= viac alebo menej rozvinutý register, skladisko v mozgu) a „spomienkou“ (= duševná skúsenosť, ktorú možno za denného vedomia vyvolať z pamäte). Strata pamäte ešte neznamená stratu spomienok, a už vôbec nie stratu vedomia. Schopnosť uchovať spomienky je duchovno – duševnou vlastnosťou a ako taká nemá nič spoločné s telesným mozgom. Nemateriálna duša – a s ňou aj vedomie – existuje po telesnej smrti ďalej.

Viera v život po smrti sa teda môže stať pevným presvedčením, ak sa človek zahĺbi do tejto problematiky a spojí si ju s vlastnými zážitkami a skúsenosťami. Preto by bolo prínosné, keby sa téma smrti už prestala tabuizovať. Potom by možno v našej spoločnosti získali na váhe aj tie mnohé svedectvá o zážitkoch z onoho sveta, ktoré sú už po desaťročia zaznamenávané v rámci výskumu umierania, a tiež príbehy ľudí, ktorí si predsa len na svoj minulý život vedome spomínajú.

Ďalšie články témy “Smrť a druhý svet”