Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky

Naozaj existuje dedičný hriech?

Otázka:

Naozaj existuje dedičný hriech, teda niečo, čo každého človeka v nejakej podobe hneď od počiatku zaťažuje a čoho sa musí zbaviť? Aký „hriech“ by to mohol byť, čo má spoločné s biblickým „pádom do hriechu“ a ako sa tento hriech dedí?

Odpoveď:

Pod náboženský pojem „hriech” možno zahrnúť všetky ľudské myšlienky, slová alebo činy, smerujúce proti podporujúcemu, budujúcemu pôsobeniu zákonov stvorenia, v ktorých sa prejavuje vôľa Božia.

Pokiaľ nebudeme brať biblické pojednávanie v historickom zmysle doslova, ale ako podobenstvo, dá sa v páde do hriechu, o ktorom sa hovorí v 1. knihe Mojžišovej, rozpoznať zvláštny osudový krok v histórii ľudstva – odklon od duchom určovaného života založenom na cite, nasledujúceho s dôverou Božiu vôľu, a namiesto toho príklon k rozumovo formovaným rozhodnutiam. To so sebou nesie ťažké následky.

V cítení, vo svedomí (= duchovnom vedomí) sa prejavuje hlas nášho duchovného jadra. Vnútorný hlas nás nabáda k láske k blížnemu, varuje pred obmedzeným, egoistickým rozhodovaním, usiluje sa o zmysluplný život, ukazuje vedomie hodnôt a prejavuje sa zmyslom pre krásu a túžbou po Svetle a poznaní.

Hlavnou úlohou rozumu je naproti tomu starať sa o prežitie na zemi. Pracuje preto výhradne sebecky, bezohľadne hľadá zisk, náskok a výhody, ukazuje cestu s vyhliadkami iba na tieto hodnoty, zatiaľ čo vyššie súvislosti alebo nehmotné skutočnosti nie sú pre rozum ničím, čo by stálo za námahu.

Je preto dôležité, aby bol rozum, ako výsledok čisto mozgovej činnosti vedený živým duchom. Usilovanie rozumu o výhody musí zostať podriadené vyšším cieľom. Inak vyššie ideály stratia v očiach človeka nielen svoju hodnotu, ale v konečnom dôsledku človek ani nenaplní zmysel svojho života, vývoj svojho duchovného jadra. Potom mu hrozí duchovná smrť alebo „druhá smrť“, pred ktorou varuje Biblia.

Avšak v priebehu historického vývoja sme sa vydali práve tou chybnou cestou, na ktorej nás už nevedie duch, ale rozum. Človek už jednoducho nechcel nasledovať budujúcu Božiu vôľu, namiesto toho sa začal „živiť“ pomocou svojho rozumu, pozemského poznávacieho orgánu – teda „jedol zo stromu poznania“.

Nadmerná činnosť mozgu namiesto ducha, sa v úlohe „životného vodcu“ potom prejavila rovnako, ako intenzívne používanie ktoréhokoľvek iného orgánu takým spôsobom, že sa predný mozog nadmerne vyvinul a výsledok tohto chybného vývoja prechádzal ďalej na ďalšie generácie. Odtiaľ je pojem „dedičný hriech”.

V súčasnosti teda žijeme s nadmerne vyvinutým „veľkým“ mozgom vo vzťahu k nášmu duchovnému potenciálu. To nám sťažuje možnosť načúvať svojmu vnútornému hlasu a robiť správne životné rozhodnutia. Túto biologickú skutočnosť nemôžeme len tak ľahko vrátiť do pôvodného stavu, môžeme ale v sebe vytvoriť nový, voľný priestor pre duchovné. A duchovné nie je nič iné ako to, čo v najlepšom slova zmysle označujeme pojmom „ľudskosť“.

Ďalšie články témy “Vedomie a vývoj”