Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky

Akými zákonitosťami sa riadi stvorenie?

Otázka:

Je mi jasné, že vôľa Božia je vyjadrená v zákonoch stvorenia. Ale čo to konkrétne znamená? O aké zákony ide? Zrejme to nebudú zákony zaznamenané v našich matematických knihách, ani v právnických dielach.

Odpoveď:

Slovo „zákon“ dnes označuje mnoho rôznych pojmov – od matematicky definovaných formúl, až po zložito vykonštruované formulácie súčasnej právnej vedy. Ale o ne samozrejme nejde, ak hovoríme o zákonoch stvorenia alebo života, ktoré musí byť schopný vypozorovať a prežiť každý človek.

Posolstvo Grálu opisuje tri základné prazákony stvorenia, ktoré sú základom všetkého diania a pohybu. Sú to:

1) zákon spätného pôsobenia          
2) zákon príťažlivosti rovnorodého  
3) zákon tiaže

Zákon spätného pôsobenia samozrejme poznáme z prírodných vied, pretože všetky známe sily vykazujú spätné pôsobenie. Všetko súcno je vzájomne prepojené a neustále sa rozmanitými spôsobmi navzájom ovplyvňuje. Každá príčina so sebou nevyhnutne nesie tomu zodpovedajúci účinok (následok), ktorý sa vracia späť k príčine, tá naň opäť reaguje svojim účinkom atď. Rovnaký zákon pôsobí aj v neviditeľnej, duchovno-duševnej oblasti. „Čo človek zaseje, to tiež zožne!“, je napísané už v Biblii ako poučenie a varovanie. Pretože po všetkom, čo z nás vychádza ako „sejba”, nevyhnutne nasleduje aj “žatva”. To sa dokonca týka aj myšlienok. Pre tie tiež platí sloboda len do tej miery, že si môžeme myslieť čokoľvek, či už je to budujúce alebo ničivé, no toto naše myslenie so sebou automaticky nesie tiež následky. Ako formuje každý človek svoj vlastný myšlienkový svet, ovplyvňuje tento svet spätne aj jeho, má vplyv na jeho rozhodnutia a tým nakoniec aj na celý jeho život.

Rovnorodosť spätných pôsobení, teda skutočnosť, ktorá sa nám javí ako samozrejmá, že teda nemôžeme žať raž, keď sme zasiali pšenicu, vedie k druhému veľkému zákonu stvorenia, úzko súvisiacemu so spätným pôsobením: k zákonu príťažlivosti rovnorodého.

Tiež, aj pôsobenie tohto zákona môžeme sledovať všade a na každej úrovni. Napríklad v prírode pri tvorbe kryštálov, ku ktorej dochádza zlučovaním rovnorodých atómov alebo molekúl a ktorá spôsobuje rast pevných prírodných materiálov. Ale aj vo formách ľudského správania, ako ich trefne zachytávajú ľudové príslovia, napríklad: „vrana k vrane sadá“ alebo „jablko nepadá ďaleko od stromu“. Rovnako ako nachádzame v dôsledku zákona príťažlivosti rovnorodého u iných ľudí rezonanciu, keď sme s nimi „naladení na rovnakú vlnu”, deje sa to isté aj s našimi myšlienkami. Tie neustále priťahujú ďalšie rovnorodé myšlienky a takto zosilnené pôsobia na nás späť – obšťastňujúcim alebo obťažujúcim spôsobom.

Tiesnivé pocity, alebo naopak obšťastňujúca ľahkosť, ako ich pozná zrejme každý človek zo svojho duševného života, sú výsledkom pôsobenia tretieho veľkého zákona stvorenia. Je nám dôverne známy z fyziky a rovnakou mierou má tiež vplyv na to, ako sa nám duševne darí. Je to zákon tiaže. Podľa neho musí ťažké, hutné a nepohyblivé klesať dole, zatiaľ čo ľahké, menej hutné a pohyblivé stúpa samočinne nahor. A ako sa teleso vo vode alebo vo vzduchu vznáša, stúpa alebo klesá, vždy podľa svojich vlastností, môžeme sa aj my cítiť „tlačení k zemi“, alebo naopak „povznesení“, „okrídlení“, „voľní“.

Sú to teda tri jednoduché zákony, ktorým je vo stvorení podriadený všetok pohyb. Aj my by sme ich mali vedome nasledovať – to znamená zasievať dobré, aby sme v spätnom pôsobení aj rovnako dobré zberali. Dávať, aby aj nám mohlo byť dávané. Odhodiť vnútorný balast, aby sme v zákone tiaže mohli duševne okrídlení stúpať nahor. Kto chce vypustiť balón do vzduchu, musí vzduch uviesť v pohyb, zahriať ho, aby sa balón odlepil od zeme. Ak chceme byť ako ľudia slobodní, šťastní a voľní, musíme sa tiež hýbať. Pre nás je to samozrejme nutný vnútorný pohyb, teda prekonávanie seba samého a duchovná živosť.

Z toho je zrejmé, že prirodzené Božie pôsobenie riadi nielen všetko vonkajšie dianie na tomto svete, ale úzko súvisí aj s naším vlastným konaním a nekonaním. Zákony stvorenia, ktoré sú súčasne prejavom vôle Božej, nás buď podporujú, posilňujú, nesú nahor, alebo nás naopak v najhoršom prípade vskutku rozdrvia, ak konáme proti nim. A tak je tiež jasné, prečo existujú „Božie prikázania“. Tie nie sú ničím iným, ako ukazovateľmi cesty chrániacimi nás pred takými spätnými účinkami týchto zákonov, ktoré nám spôsobujú ujmu.

Žiaľ, len zriedka si uvedomujeme, ako úzko je naše telesné a duševné blaho previazané s týmito prazákonmi stvorenia. A tak si na jednej strane myslíme, že človeku je dané právo si žiť celkom podľa svojho, a na druhej strane nariekame nad ranami osudu alebo len nad vypätými životnými situáciami, ktoré prišli zdanlivo nezaslúžene len tak „z čista jasna“.

Ďalšie články témy “Svetové dianie a vedenie o stvorení”