Osobnosti 

   Herbert Vollmann                  

Okruhy tém

   Médiá - video - nové             
   Médiá - audio - nové            
   Svetonázor a náboženstvo  
   Zdravie a medicína              
   Veda a reč prírody               
   Výchova a vzdelanie            
   Umenie a kultúra                  
   Človek a svet                        
   Duch a duša                         
   Osud a reinkarnácia             
   Smrť a druhý breh                 
   Spoločnosť                            

 Centrum Sveta Grálu 

   Základné informácie             
   Kalendár podujatí                  
   Kde nás nájdete                    
   Fotogaléria                            

 Fórum 

   Prednášky                           
   Príspevky čitateľov              
   Rozšírená listáreň               
   Svet Grálu a médiá             
   Napíšte nám                         

 Servis 

   2 % z dane                            
   Impressum                           
   Kontakt na redakciu             
   Mapa stránok                       

  TÉMA:    Spoločnosť

 
Smieme byť v živote šťastní?
Autor: Martin Veselý
Vo vnútri nás je niečo, čo vie byť šťastné. A to niečo, to sme my. Nie naše telo, náš rozum, ale my. Vlastný človek, ľudský duch. Náš duch, to jediné skutočne živé v nás sa hlási o svoje právo, a náš rozum o tom nechce nič vedieť. A tak tu blúdime ako opustené deti v temnom lese a občas narazíme na niekoho, kto takisto hľadá cestu domov. A to je veľké šťastie a posila! Zistenie, že nie sme úplne sami, že sme sa nezbláznili.


Pre ľudského ducha, ktorý nie je z tohto hmotného sveta, je veľkým šťastím vedieť, že existuje náš skutočný domov – miesto, odkiaľ sme sem prišli. Cítiť spojenie s týmto vzdialeným svetom. Mať nádej, že sa tam raz smiem vrátiť. A že tu na zemi nie som sám.

Toto vedomie existencie nášho domova môže úplne premeniť náš život. Nie tak, že by sme odteraz mali zasnene zízať neprítomným pohľadom do diaľky. Že by sme prestali dbať a starať sa o to, čo nás obklopuje, o svoje telo, o svojich blízkych, o svoj dom či o svoju zem. Nie. Je to presne naopak. Až od tejto chvíle budeme skutočne vďační za príležitosť tu byť, vďační za možnosť vnímať farby, tvary, zvuky i ticho, vône…

Šťastie často spájame s detstvom. Je to zvláštne, však? Ako dospelí sme presvedčení o svojej nadradenosti, máme sklon neustále deti poučovať, akoby sme všetko vedeli lepšie, a snáď by sme boli najradšej, keby boli rovnaké ako my. Namiesto toho, aby sme sa od nich učili, ako žiť a byť šťastní. Pretože deti o tom vôbec nepremýšľajú. Nekladú si otázku, čo je šťastie a ako ho dosiahnuť. Len majú niečo, čo im dáva schopnosť byť šťastnými. A to niečo, to je detskosť. Ony chcú byť ako my a netušia, že keď sa im to podarí, už potom nebudú také, ako predtým, že o niečo drahocenné prídu. Aspoň vo väčšine prípadov.

Existujú predsa dospelí ľudia, ktorí si svoju detskosť nesú v sebe ďalej, a táto detskosť, to, ako im občas detsky zažiaria oči, to je to, čo ich uschopňuje prežívať šťastie stále, i v dospelom veku a až do vysokej staroby. Pokiaľ v sebe teda ešte máme detskosť, nie je sa za čo hanbiť. Naopak: je to náš kľúč ku šťastiu. Veď detskosť – to je prostota, schopnosť žasnúť a radovať sa. A predovšetkým: čistota, detskosť je spojená s čistotou. Ak si uchováme v sebe svoju detskosť i v dospelosti a pridáme k nej ešte múdrosť zrelého veku, dostaneme fantastickú kombináciu. Neviem, či pre ňu existuje pomenovanie, ale jedno je isté: toto je pravé majstrovstvo života.

Povedali sme, že šťastie nie je možné mať, vlastniť, ale len pociťovať, cítiť. To je jasný poukaz na dôležitosť schopnosti cítenia. A práve cítenie je to, čím k nám prehovára náš duch. Naše spojenie s nami samými. A o toto spojenie ide predovšetkým! To je podľa môjho názoru prvý krok ku skutočnému šťastiu.

Skúste si to predstaviť obrátene: pozemský človek, ktorým je vlastne jeho živý duch so všetkými svojimi obalmi, nechce o tomto svojom jadre, o svojej vlastnej podstate nič počuť. Ako na túto skutočnosť môže duch reagovať? Môže vysielať smerom k telu nejaké signály radosti a šťastia? To asi ťažko. No duch, ktorý v tele nie je utláčaný, ktorý nespí, ale plne pôsobí, vedomý si svojho pôvodu a podstaty a z tohto zdroja neustále posilňovaný, takýto prebudený duch proste nemôže nič iné, len pociťovať šťastie. A to potom na človeku aj vidieť.

Pýtali sa raz Josefa Kemra, či človek môže za to, ako vyzerá. A on sa tak pozrel a povedal: „Môže? Po tridsiatke za to ručí!“ A vedel, čo hovorí, vedel jednu nesmierne dôležitú vec: duch riadi telo. Spojenie s naším duchom som označil za prvý krok ku skutočnému šťastiu a ďalej, že takto prebudený duch je posilňovaný z oblasti svojho pôvodu. Ide teda tiež o spojenie, ale vo vertikálnom smere, v smere nahor. Toto spojenie je zdrojom mnohých síl, pripravených nám na pomoc.

Napriek tomu je možné, že hoci už toto všetko vieme, stále nie sme šťastní. Ako je to možné? Ono totiž nestačí o spojení s duchovným svetom vedieť, ale je potrebné sa oň prirodzene aj usilovať a starať. Pretože stačí málo a spojenie sa preruší. Čistá sila z duchovného i naši svetlí pomocníci sa k nám môžu priblížiť len vtedy, ak nájdu v nás podobnú čistotu, čiže ak pre spojenie so svetlom pripravíme vhodnú pôdu. Takže napríklad keď sa čo len trochu rozčúlim, môžem si na stav šťastia spomínať, koľko chcem, nebude mi to nič platné. Aj takéto trpké skúsenosti sú potom človeku na úžitok, ak vie, o čo tu ide. Nabudúce sa môže zachovať lepšie, môže včas zachytiť signály blížiaceho sa konfliktu a – vnútorne pripravený – nenechá sa strhnúť k hnevu.

Ale ako dosiahnuť toto spojenie? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Prostredníctvom skutočnej, hlbokej vďaky, vďačnosti. Kto už niekedy zažil blažený stav, keď precíti hlbokú vďačnosť a vďaku, si povie: „Ako som až doteraz mohol bez toho žiť? Veď takto by som mal začať každý deň, každú novú činnosť!“ Ale kto z nás to robí? Chceli by sme byť šťastní stále, prežívať trvale stav blaženosti, ale zabúdame udržiavať spojenie so svetlou úrovňou, z ktorej k nám neustále prúdi čistá sila. A toto spojenie môžeme nadviazať jedine vďačnosťou, vrúcnou ďakovnou modlitbou. Jedine tak sa tejto sile dokážeme otvoriť. A v tejto sile je láska, ušľachtilosť, harmónia, radosť, čistota i spravodlivosť. Všetko, čo k šťastnému životu potrebujeme.
 
(viac vo Svete Grálu č.41/2014

Ak vás v článku niečo zvlášť zaujalo, alebo máte v tejto oblasti osobnú skúsenosť, napíšte nám.

  Vytlačiť článok     Poslať odkaz mailom   Zdieľaj článok

Rýchle hľadanie

Kliknite na...

Svet Grálu TV na Youtube

Časopis Svet Grálu
na Facebooku

Kalendár podujatí

Prednášky pre verejnosť
Ponuka podujatí organizovaných 
Neziskovou org. Svet Grálu
a  Nadáciou Posolstva Grálu
v roku 2017
   novinka!

Editoriál

Vážení čitatelia!
V živote sme neočakávane posta- vení pred otázky, ktoré nás, zdá sa, zastihnú vždy nepripravených. Sme postavení pred riešenie ne- predpokladaných, a často aj neže- laných situácií.
Mám známu, ktorá ako sedemnásť- ročná mala autonehodu. Zrazil ju motocykel. Pre dospievajúce dievča to bol šok, s ktorým sa dlho nevedela vysporiadať. Vyvstali otázky. Prečo ja?       Viac...

Knižná ponuka

Abd-ru-shin
Vo svetle Pravdy

Posolstvo Grálu


Tu v predaji

--- A K C I A ---

Kolekcia štyroch DVD!
17,80 € (536,24 Sk)

Pri kúpe celej DVD edície
získate štyri DVD za výhodnú cenu.

Akciová ponuka DVD obsahuje:
DVD Smrť a druhý breh
DVD Strach a depresia
DVD Umrieť dôstojne
DVD Osud a reinkarnácia