Osobnosti 

   Herbert Vollmann                  

Okruhy tém

   Médiá - video - nové             
   Médiá - audio - nové            
   Svetonázor a náboženstvo  
   Zdravie a medicína              
   Veda a reč prírody               
   Výchova a vzdelanie            
   Umenie a kultúra                  
   Človek a svet                        
   Duch a duša                         
   Osud a reinkarnácia             
   Smrť a druhý breh                 
   Spoločnosť                            

 Centrum Sveta Grálu 

   Základné informácie             
   Kalendár podujatí                  
   Kde nás nájdete                    
   Fotogaléria                            

 Fórum 

   Prednášky                           
   Príspevky čitateľov              
   Rozšírená listáreň               
   Svet Grálu a médiá             
   Napíšte nám                         

 Servis 

   2 % z dane                            
   Impressum                           
   Kontakt na redakciu             
   Mapa stránok                       

  TÉMA:    Umenie a kultúra

 
Odkiaľ a kam (Zlatoň)
Autor: Milan Igor Chovan

Hory odjakživa boli, sú a budú prítomné v živote Slovákov. Velebné vrchy im boli oddávna inšpiráciou pri vytyčovaní a realizovaní vysokých, mravne hodnotných cieľov. Pod majestátom hôr maličkí ľudia v bázni hľadia nahor a ďakujú za to, že smú jestvovať. Ako potomkovia roľníkov, našich slovanských predkov sme tiež spätí s prírodou, so zemskou hrudou, ktorá nám poskytovala prácu i potravu. No nielen chlebom je živý človek. Zhora, z velebných výšav prúdi neviditeľná sila a napája ľudského ducha, ktorý tvorí vlastnú podstatu človeka. Vo všetkých príbehoch starých povestí je poukazované na to, že ušľachtilé city a čisté myšlienky sú tým, o čo musíme usilovať predovšetkým, veď ako ináč by sme sa mohli nazývať ľuďmi?

Príbeh o Zlatoňovi z knihy „Strážcovia hôr“

Podľa slovenských povestí bol Zlatoň strážca najvyššieho vrchu Nízkych Tatier – mal ľudí rád a po celé stáročia, ba tisícročia im bol na pomoci. Liptákom mnohé žily kovových rúd v podloží ukázal a Horehroncom ochotne dobrou radou poslúžil.

Všelijaké skúšky museli v minulosti zvládnuť obyvatelia Valaskej pod Ďumbierom. Najhorší bol mor, keď ľudia padali ako muchy a každá rodina niekoho stratila. Zubatá síce napokon Valaskú opustila, ale len preto, aby po piatich rokoch začala kosiť znova.

Najprv sa pominuli starí rodičia. Daniel so ženou ich nestihli ani oplakať, keď im umrela dcérka. Syna Mateja držala ustráchaná matka pod zámkou. Zakázala mu vychádzať na dvor, ba nebrala ho ani do kostola. Hoci robila všetko možné, len aby chlapca ochránila pred nákazou, na jar synček skonal. Žiaľom oslabená manželka ani nie o pol roka nasledovala svoje deti na druhý svet.

Nuž, poriadne zalomcoval osud so statočným sedliakom Danielom Vŕbom. Za pol roka prišiel o všetkých blízkych. Pravdaže, majetok mu zostal, ale čo z neho? Pre koho sa má teraz usilovať? Nešťastný gazda zostal sám ako prst Jeho rodina odpočívala na cmitcri pod drevenými krížmi, iba on samojediný sa musel životom prehrýzať.

Po ústupe čierneho moru sa život v dedine pomaly vracal do starých koľají. Každý sa voľajako pozviechal, iba zronený Vŕba by sa najradšej pobral za rodinou, lenže smrť ho nechcela a zbabelo si na život siahnuť nedokázal.

Slobodné pasenie patrilo k starým právam valaského obyvateľstva. Hranice obecných chotárov ešte neboli presne vymedzené, a tak Valašťania zvykli pásť od Klenovského Vepra na západe až po Bystrú na severe. Daniel Vŕba sa rozhodol pre severnú stranu. Zobral do úžitku čriedu zemepánových oviec a prehnal ich do Bystrianskej doliny pod Veľkým Gápľom. V tichých horách, ďaleko od ľudí, chcel hľadať liek na svoju ubolenú dušu.

Raz valach Vŕba pri pasení zabrúsil až pod Ďumbier. Ovečky samé zabočili do úplazu. Zlákala ich šťavnatá zelina vyrastajúca z mokrého machu napá-janého vodou z lanského snehu. Čim vyššie sa bahnice pásli, tým radostnejšie bľačali. Daniel stúpal za nimi zvieracou prťou v stráni. Keď sa črieda na holi zapásla, sadol si do mäkkej mačiny pod grúnikom, oprel sa o hrubánsky smrek hneď skraja hory a z dlhej chvíle vytiahol píšťalku, že sa poteší pesničkou.
Darmo pastier pritíska píšťalku k ústam, zbytočne sa silí do nôty, hlboký zármutok mu jednostaj zviera hrdlo, a tak nevylúdi ani trilok. Skormútený Vŕba napokon smutne zvesí hlavu a oddá sa spomienkam na zosnulú rodinu. Slzy ako hrach sa mu rinú po lícach, že ich nestačí utierať, žalostné vzdychy vánok roznáša po holiach.

„Ach, keby som tak mohol za vami... Čo by som len za to dal. Keby som aspoň pár slov od vás dostal, kde ste a ako sa máte. Ktovie, či vôbec jestvuje druhý svet..."

Zrazu sa okolo Daniela vyroja malé postavičky - v tráve sa v ladnom tanci veselo vrtia drobné víly, až rozpustené vlasy a jemné závoje zelených šiat víria navôkol. Jedna rusalka sa však napokon zastaví a súcitne sa pastierovi prihovorí:

„Tvoja duša je smutná. Ukrutne smutná. Prečo žiališ, keď nemusíš?" Daniel si pretiera oči, či dobre vidí, čistí si uši, či ho sluch neklame, štípe sa do nohy, či nespí.

„Odkiaľ ste sa tu vzali a kto ste?" spýta sa, keď uverí vlastným zmyslom. „Sme víly potočnice. Bývame v tunajších prameňoch a bystrinách. Rady tancujeme a spievame, ale tvoj žiaľ nám spôsobuje bolesť, nedovolí radovať sa. Chceme ti pomôcť, aby si už tak nesmútil."

Daniel sa pokúsi o úsmev, ale zbytočne. Napokon si odovzdane vzdychne.
„Mne už niet pomoci."
„Mýliš sa, človek. Oj, veľmi sa mýliš. My poznáme liek na tvoj žiaľ."
Daniel neverí. Viac zo zdvorilosti ako zo záujmu sa opýta:
„Akýže liek účinkuje proti bolesti duše?"
„Radosť. Čistá radosť. Tá naisto pomôže," štebotajú potočnice.
„Ani nepamätám, kedy som sa naposledy radoval...“
„Veď to! Tešiť sa musíš a radostne smiať."
„To nedokážem."
„Veruže dokážeš, ak sa dozvieš tajomstvo, ktoré ti srdce oblaží."
„Tak mi ho povedzte," Daniel predsa len trochu ožije.
„My ti ho nevyjavíme."
„A kto teda?"
„Spýtaj sa Zlatoňa. Toho, čo na Ďumbieri vládne. Ak ho pekne poprosíš, iste ťa neodmietne."
Daniel Vŕba vstane. Je rozhodnutý ísť. Potočnice ho odprevadia na kraj lúky a rozlúčia sa s ním so slovami:
„O ovečky sa neboj. Dáme ti na ne pozor, kým sa vrátiš."
Na Ďumbier to nie je ďaleko. Valašťan raz - dva vybehne na vrchol. Darmo však napína zrak, nikoho nevidí.

„Zlatoň! Zlatoň, kde si?"
Vetrík pofukuje, obláčiky na oblohe pasie, ale inak sa nič nedeje. Po Zlatoňovi ani vidu, ani slychu.
„Hádam ma potočnice neoklamali?" zašepká Daniel „Alebo sa mi víly iba marili?"

„Maloverný je ľudský tvor," ozve sa zrazu.
Pastier sa obráti za hlasom. Zlatoň žiari tak, že musí prižmúriť oči. Bytostný strážca Ďumbiera mu položí otázku:
„Čo odo mňa očakávaš, človeče?"
Daniel naprázdno prehltne a horko-ťažko vyjachtá:
„Potočnice vraveli ... Sľubovali, že sa dozviem niečo, čo mi pomôže v žiali. Nuž som prišiel za tebou, aby som ťa poprosil o pomoc."

„Poznám tvoje trápenie, pastier. Vedz, že je zbytočné. Tvoji drahí totiž neumreli, iba odišli z pozemského sveta. Naďalej však žijú na inej úrovni stvorenia, ktorá ti je zatiaľ neprístupná."
„Prečo museli odísť tak skoro?" Zlatoň sa dobrotivo usmeje. „Netráp sa tým. Každý má vlastný osud. Pre tvojich príbuzných sa pozemská smrť stala bránou pre cestu do iného sveta, kde sú spokojní."
„A čo ja? Už sa s nimi nestretnem?" „To záleží od teba. Život je predsa cesta." „Aká cesta? Povedz, odkiaľ a kam putujeme?"

„Duchovné semeno každého človeka pomaly klesá z neba. Skôr ako pristane na zemi, zachytia ho láskavé víly opatrovateľky. V starostlivej opatere sa dieťa v kalichu zázračného kvetu rozvíja, až kým si v túžbe po poznaní nenájde tú pravú ľudskú matku a nezrodí sa na pozemský svet."
„Aj ja som sa takto narodil?"
„Zaiste," odvetí Zlatoň.
„Akú úlohu máme na tomto svete?"
„Človek má slobodnú vôľu. Musí nezištne slúžiť iným, aby po ceste dobra dospel k poznaniu pravdy a ukázal sa hodným návratu do raja. Niektorých Stvoriteľ povolá skôr, iní musia na zemi zotrvať dlhšie - buď kvôli tomu, že neodolajú hriechu, alebo aby ostatným pomáhali pri hľadaní správnej cesty, ako v tvojom prípade."
„A čo tí, ktorí podľahnú hriechu?"
„Aj tí, čo prepadnú hriechu, môžu skutočnou ľútosťou a úprimnou snahou o dobro dosiahnuť odpustenie. V deň posledného súdu však bude kúkoľ spálený a plevy odviate. Hospodár si ponechá iba čisté zrno."
„Strom, ktorý neprináša dobré ovocie, bude sťatý a hodený do ohňa," povie Daniel zadumane.
„Vidím, že si pochopil, pastier z Valaskej," pochváli ho Zlatoň. „A o svojich sa neboj. Sú na dobrom mieste. Ty sa však usiluj, aby si bol hoden dostať sa tak vysoko ako oni."

Rozhovor na Ďumbieri Danielovi veľmi pomohol. Radoval sa, že jeho príbuzní sú na druhom svete šťastní. Pochopil, prečo sa bytostný ochranca Ďumbiera volá Zlatoň. Nie kvôli zlatým žilám v hlbinách vrchu, ale pre zlaté, láskavé a dobré slová, ktorými pomáha váhajúcim a bezradným ľuďom pri hľadaní cesty k pravde.

(Úryvok je z knihy „Strážcovia hôr“ - Povesti a staré príbehy o slovenských vrchoch)
 

Knihu si môžete zakúpiť v našom online obchode:

Ak vás v článku niečo zvlášť zaujalo, alebo máte v tejto oblasti osobnú skúsenosť, napíšte nám.

  Vytlačiť článok     Poslať odkaz mailom   Zdieľaj článok

Rýchle hľadanie

Kliknite na...

Svet Grálu TV na Youtube

Časopis Svet Grálu
na Facebooku

Kalendár podujatí

Prednášky pre verejnosť
Ponuka podujatí organizovaných 
Neziskovou org. Svet Grálu
a  Nadáciou Posolstva Grálu
v roku 2017
   novinka!

Editoriál

Vážení čitatelia!
V živote sme neočakávane posta- vení pred otázky, ktoré nás, zdá sa, zastihnú vždy nepripravených. Sme postavení pred riešenie ne- predpokladaných, a často aj neže- laných situácií.
Mám známu, ktorá ako sedemnásť- ročná mala autonehodu. Zrazil ju motocykel. Pre dospievajúce dievča to bol šok, s ktorým sa dlho nevedela vysporiadať. Vyvstali otázky. Prečo ja?       Viac...

Knižná ponuka

Abd-ru-shin
Vo svetle Pravdy

Posolstvo Grálu


Tu v predaji

--- A K C I A ---

Kolekcia štyroch DVD!
17,80 € (536,24 Sk)

Pri kúpe celej DVD edície
získate štyri DVD za výhodnú cenu.

Akciová ponuka DVD obsahuje:
DVD Smrť a druhý breh
DVD Strach a depresia
DVD Umrieť dôstojne
DVD Osud a reinkarnácia