Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky

Vyplní sa katastrofické proroctvo?

Otázka:

Zaoberám sa rôznymi proroctvami prevratov a katastrof. V poslednej dobe som často počul o roku 2012, ktorý má vyznačiť koniec vlády rozumu na Zemi a začať „zlatý vek”. Tiež mayský kalendár údajne pojednáva práve o tomto roku. Majú tieto proroctvá niečo do seba? A všeobecne, myslíte si,  že sa katastrofické proroctvo vyplní?

Odpoveď:

Ľudia, ktorí zmenu dnešných pomerov očakávajú, uvádzali a stále znovu uvádzajú roky a udalosti, ktoré majú priniesť veľké zmeny. Podľa nich má dôjsť k „najväčšej zo všetkých vojen”, ohlásené sú nepredstaviteľné celosvetové prírodné katastrofy, trojdňové zatmenie, znamenia na nebi a tak ďalej. Nakoniec však majú nasledovať šťastné doby pre ľudstvo.    

O dátume takýchto prevratných udalostí hovoria jednotlivé proroctvá samozrejme len v obrazoch. Tieto obrazy však možno pokojne spojiť s terajšou dobou: „V kostole sa hrá tanečná hudba a farár spieva s ostatnými“, „Až budú ženy nosiť nohavice a česať si vlasy ako parochňu do tváre…”, “Až budú ženy nosiť podpätky, pod ktorými bude vidieť na druhú stranu” atď. Tiež Ježišove podobenstvo (Mat. 24,32-33) nabáda k zamysleniu: „Od figovníka si vezmite poučenie: Keď už jeho vetva pučí a vyráža lístie, viete, že je leto blízko.“ To znamená: Ako pučiaci figovník predznamenáva blížiace sa leto, možno aj z pribúdajúcich problémov ľudstva na Zemi, či už hospodárskej alebo spoločenskej povahy, usudzovať o blížiacom sa „údere blesku”…            

Staré tradície tak možno interpretovať mnohými spôsobmi. V minulosti sa však konkrétne datovania preukázali byť vždy ako mylné. Tiež u mayského kalendára by sme mali byť opatrní, veď Mayovia užívali kalendár s niekoľkými rôznymi periódami. Jedna taká perióda končí v roku 2012, spájať s týmto rokom určité konkrétne očakávania je ale čírou špekuláciou.           

Napriek odmietaniu takých špekulácií by sme však nemali prehliadať skutočnosť, že v mnohých ohľadoch skutočne mierime v ústrety prevratným udalostiam, aj keď ich nemožno spájať s určitým rokom. Pomyslime len na veľké zásadné problémy našej doby v oblasti ekológie, na populačnú explóziu, alebo na hospodárstvo, ktorého peňažný systém povedie za existujúcich podmienok nevyhnutne ku katastrofe. 

Mali by sme byť teda dobre pripravení na to, že sa naše životné pomery v dohľadnej dobe výrazne zmenia, ale nikto by sa nemal nechať iritovať akýmikoľvek presnými „termínmi”. Naša budúcnosť nie je závislá na nejakom vopred určenom cestovnom poriadku, je otvorená v tom zmysle, že ju môžeme ovplyvňovať našim rozhodovaním.

Presné vedenie o budúcich udalostiach patrí medzi veľké nesplniteľné priania ľudstva. Možno za nimi stojí potreba bezpečia, alebo nevedomé hľadanie silného podnetu k inému spôsobu života, ako doteraz. Často sa ale práve s výhľadom na údajné budúce dianie zabúda na prítomnosť. A práve naše súčasné konanie je tým, čo rozhodujúcim spôsobom vytvára budúcnosť. Bolo by tragickým omylom predpokladať, že všetko je už vopred určené. Tak tomu nie je. Nech už jednotliví ľudia vo svojich víziách budúcnosti vytušia čokoľvek, vždy to bude len niekoľko uzlov z veľkého koberca osudu, ktorý si ľudstvo svojimi rozhodnutiami tká. Čo z nich sa nakoniec stane pozemskou realitou a kedy, zostáva neisté. Len jednu istotu nám budúcnosť ponúka: že sa nevyhneme spätnému pôsobeniu (následkom) svojich činov! Kedy, ako a v akej forme sa uskutoční a čo nás v ďalšom slede stretne, o tom môžeme vedome rozhodovať svojím aktívnym myslením a konaním, zameraným na prítomnosť.        

       . Ďalšie publikácie z nášho vydavateľstva k tejto téme:     
        Herbert Vollmann: „Náboženské otázky v novom svetle“ (2. zväzok súborného vydania)

Ďalšie články témy “Svetové dianie a vedenie o stvorení”

Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky

Aký postoj má Posolstvo Grálu k ostatným náukám?

Otázka:

Zaoberal som sa Posolstvom Grálu a okrem mnohých zaujímavých myšlienok som v ňom našiel i odlišnosti od iných náuk. Aké sú najdôležitejšie rozdiely medzi Posolstvom Grálu a ostatnými náukami?

Odpoveď:

Abd-ru-shinovo dielo považujem za samostatnú náuku, ktorú by človek nemal porovnávať s výrokmi iných učení. Posolstvo Grálu ponúka živé vysvetlenia a poskytuje pomoc všetkým ľuďom, ktorí hľadajú Pravdu. Ale každý človek musí skúmať sám pre seba, čo mu pomôže ďalej, čo ho oslovuje a čo nie. Porovnávanie náuk má oproti tomu vždy intelektuálny charakter a je vedené snahou o zaraďovanie a priraďovanie. To vnútornému prežívaniu asi veľa neprinesie.              

Najkrajšie predsa je, keď hľadanie Pravdy vyústi v nájdenie, keď sa človek vnútorne cíti byť v cieli, „doma”. Ale cíteniu, v ktorom viera uzrieva v presvedčenie, sa človek nemôže naučiť porovnávaním, pretože cítenie presahuje intelektuálne usilovanie o poznatky a vymyká sa hodnoteniu rozumu. Život z presvedčenia nikdy nepovedie k náboženskému fanatizmu alebo k náboženským vojnám. Jeho cestou a cieľom je výstavba a zušľachtenie, láska k Bohu a k blížnemu. 

Túto cestu – a nie princíp opozície k ostatným náukám – by som rád odporučil.

Ďalšie články témy “Abd-ru-shin a Posolstvo Grálu”

Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky

Stretli sa Ježišovi učeníci s Duchom pravdy?

Otázka:

Podľa Jánovho evanjelia sa Ježiš prihovoril k učeníkom: „Ja potom požiadam Otca a dá vám iného Utešiteľa, aby s vami zostal naveky, totiž Ducha pravdy”. Hovorí tu Ježiš skutočne, ako sa to často interpretuje, o „Duchu svätom” a  oznamuje tým „vyliatie Ducha Svätého”? Na inom mieste v Jánovom evanjeliu sú slová, „Utešiteľ” a „Duch pravdy” použité predsa vo vzťahu k určitej osobe, v súvislosti so zasľúbením Syna Človeka, o ktorom píše Matúš: „Lebo ako blesk ožiari  oblohu od východu až na západ, taký bude príchod Syna Človeka.”  

Odpoveď:

Tento citát z Jánovho evanjelia sa podľa môjho názoru nevzťahuje na vyliatie Ducha Svätého, teda na svätodušný dej, ktorý naplnil učeníkov mimoriadnou silou.        

Po tomto výnimočnom zážitku sa učeníci cítili posilnení v odhodlaní kráčať Ježišovou cestou i po smrti ukrižovaného Majstra a sprostredkovať ostatným ľuďom radostné posolstvo Syna Božieho. Zrejme však nemali dojem, že by týmto svätodušným zážitkom nadobudli rozsiahleho vedenia alebo múdrosti. Na Ježišom zasľúbeného „Ducha pravdy“ stále ešte čakali. To je zrejmé z listu, ktorý Pavol napísal po dlhom čase po svätodušnom zážitku Korintským: „Veď naše poznanie je len čiastočné… až príde plnosť, vtedy to, čo je čiastočné, bude prekonané” (1. Kor. 13,9-10).        

Citát z Jánovho evanjelia však môžeme dať veľmi výstižne do súvisu k zasľúbeniu „Syna Človeka“, „Utešiteľa“ alebo jednoducho „Ducha pravdy“ (ak vzájomne porovnáme príslušné miesta, ukáže sa, že sú tieto označenia v biblii používané ako synonymá). Na rozdiel od Ježiša Krista, ktorý ako Syn Boží po svojej misii opäť „vošiel k Otcovi“, zostáva „Duch pravdy“ alebo „Syn Človeka“ ako časť Boha, na veky spojený so stvorením a tým i s ľuďmi.       

Citát z Matúšovho evanjelia môžeme ako mnoho ostatných miest v biblii chápať ako podobenstvo. „Východ“ znamená „zo smeru Svetla“. Odtiaľ teda prichádza Syn Človeka „až na západ“, teda až dole do nášho hmotného sveta. Ľudstvu prináša Slovo Pravdy priamo z Boha a zároveň prináša súd – blesk je výstižným symbolom Svetla a koncentrovanej sily Božej.

Ďalšie články témy “Viera a náboženstvo”

Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky

Ako sa zlučujú proroctvá so slobodnou vôľou?

Otázka:

Stále znovu počúvame vízie a proroctvá vzťahujúce sa k budúcnosti. Nerozumiem, prečo by mali v budúcnosti existovať pevne dané udalosti, ak má človek slobodnú vôľu. Nevylučujú sa proroctvá a slobodná vôľa?

Odpoveď:

Nie. Vízia môže ukazovať iba výhľad na to, čo sa na základe minulých rozhodnutí našej vôle formuje pre budúcnosť. Ide tu o neodvratný zber našej „sejby”. Na základe doterajšej životnej a vývojovej cesty sa tvoria určité medzníky, okolo ktorých musíme nútení vlastným osudom prejsť. Napriek tomu nám však stále zostáva slobodná vôľa, môžeme sa nielen rozhodovať, ako okolo „osudového medzníka“ prejdeme, či zdraví alebo zranení, očistení alebo bez povšimnutia, ale pripravujeme si tak súčasne svoju ďalšiu životnú cestu. V rámci pôsobenia vyhradeného ľudskej vôli vo stvorení, je naša vlastná budúcnosť teda otvorená, nie predurčená. Preto nie je potrebné pokusom o „čítanie” budúcnosti venovať prílišnú pozornosť.

V zásade to isté platí aj o proroctve týkajúceho sa osudu národa alebo ľudstva: určité zážitky, okolnosti sú „stanovené” – budeme s nimi konfrontovaní, ako s dôsledkami predchádzajúceho nastavenia výhybiek, či už chceme alebo nie. Napriek tomu nám zostáva slobodná vôľa zachovaná. Preto sa v minulosti mohlo naším konaním alebo nekonaním nakoniec mnohé vyvinúť inak, než bolo prorokované a predvídané. Pomyslime len na ukrižovanie Ježiša, ktoré vôbec nebolo Bohom chcené, ale bolo primitívnou, ľstivou, zbabelou vraždou, a tá zaiste znemožnila mnohé blahodarné dianie, spojené s pôsobením Syna Božieho.   

Čo sa týka našej doby, nie je tomu inak. S najväčšou pravdepodobnosťou boli už dávno pripravené rozsiahle zmeny, ktoré mali vyústiť v začiatok novej doby. Ale čo si ľudstvo vzalo k srdcu z vojnových hrôz, hospodárskych kríz a prírodných katastrof nedávnej histórie? Málo, príliš málo, než aby sme mohli vykročiť do lepšej budúcnosti!

Ďalšie články témy “Svetové dianie a vedenie o stvorení”

Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky

Čo je to „svätý Grál“?

Otázka:

Legenda o svätom Grále sa už po stáročia opakovane vynára v literatúre, opere, filme a nespočetných populárno náučných knihách. „Grál“ sa väčšinou opisuje ako túžobne hľadaná,  tajuplná nádoba – darca života. Čo je svätý Grál z pohľadu Posolstva Grálu, ktoré má meno „Grál“ vo svojom názve určite nie bez príčiny?

Odpoveď:

Podľa Posolstva Grálu nie je svätý Grál pozemská nádoba, ale prameň života na najvyššom vrchole stvorenia. Biblickými slovami vyjadrené, je to „prameň vody života“, oživujúci a udržujúci všetko stvorené. Svätý Grál predstavuje spojenie Stvoriteľa s jeho stvorením. V ňom sa odohráva pravidelné vylievanie sily skrze Ducha Svätého, prostredníctvom ktorého pulzuje život do všetkých svetov.

Ságy, legendy a umelecké diela pojednávajúce o „zázraku nasýtenia“ ku ktorému dochádza prostredníctvom „svätého Grálu“, o hľadaní večného života alebo o tajomnom spojení s Bohom, vznikli z tušenia tejto najvyššej skutočnosti vo stvorení. Tiež neustála fascinácia „svätým Grálom“, ku ktorej sa ľudia po stáročia vracajú, čerpá svoje nadšenie z Pravdy skrytej za fasádou básnických alebo náboženských predstáv.

Ďalšie články témy “Boh a Jeho pôsobenie”

Ako môže človek dosiahnuť poznanie Boha?

Ako pôsobí Boh vo svete?

Prečo Boh dopúšťa utrpenie a katastrofy?

Prečo sa modlíme k Bohu?

Ako sa môže človek najlepšie modliť?

Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky

Môžu modlitby za iných ľudí pomáhať?

Otázka:

Modlím sa za iných ľudí, ale vo vnútri pochybujem, či majú moje modlitby účinok. Môžu modlitby za iných ľudí skutočne pomáhať?

Odpoveď:

Áno, pokiaľ nejde o „odriekavané“ floskule, ale o skutočné, hlboko precítené prosby. Také modlitby za silu a pomoc sú silnou myšlienkovou energiou, ktorá z nás vychádza rovnako, ako všetky silné myšlienky pôsobia mimo hraníc našej vlastnej osobnosti.

Napriek tomu neexistuje záruka účinku modlitby, pretože okrem chcenia prosiaceho, hrá svoju úlohu aj človek, pre ktorého je modlitba určená. Modlitba môže skutočne sprostredkovať silu zo Svetla človeku, ktorý potrebuje pomoc, ale tento človek sa musí pomoci otvoriť, alebo inak vyjadrené, musí byť tejto pomoci svojim vnútorným postojom hoden.

Ďalšie články témy “Zdravie a pomoc pre život”

Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky

Je reinkarnácia zlučiteľná s kresťanskou vierou?

Otázka:

V Jánovom evanjeliu (Ján 9,3-5) sa Ježišovi učeníci domnievajú, že by mohla existovať karma a reinkarnácia. Vidiac od narodenia slepého, sa Ježiša pýtajú, či tento sám zhrešil, že sa narodil slepý. Odpoveď Ježiša je však jasná a vyplýva z nej, že to nebola vina dieťaťa. V liste Židom (9,27) sa píše, že „ľuďom je určené raz zomrieť”. Aj tu možno nájsť výrok otvorene smerujúci proti myšlienke opakovaných pozemských životov. Nevyplýva teda z toho, že kresťanská viera je s myšlienkou reinkarnácie nezlučiteľná? Alebo boli z biblie v priebehu histórie cielene odstránené miesta, ktoré na reinkarnáciu odkazovali, ako to tvrdia kritici cirkví? 

Odpoveď:

Myšlienka, že človek sám je zodpovedný za svoj osud a že životné podmienky do ktorých sa rodí majú svoju príčinu v minulých pozemských životoch, je v zásade ľahko zlučiteľná s kresťanským učením milujúceho Boha. V opačnom prípade by predsa človek vinil Stvoriteľa z nespravodlivosti, pretože nechá ľudí rodiť do nerovnakých východiskových pomerov. Keby nám bol darovaný len jeden jediný pozemský život, nemohla by existovať vyššia spravodlivosť. Tiež sa nemožno uspokojiť s námietkou, že veriaci ľudia dostanú v Božej ríši na onom svete vyrovnanie za bezprávie prežité na Zemi; pretože potom sa núka otázka, prečo by sme vôbec museli žiť na Zemi a nie rovno v nebeských nivách.

Rozdielne ľudské osudy rozpoznáme ako spravodlivé iba za predpokladu reinkarnácie a poznania, že nám spolu so slobodnou vôľou bola darovaná aj vlastná zodpovednosť, a že zmysel nášho pozemského života spočíva v aktívnom rozvíjaní vedomia.

Domnienka učeníkov v Jánovom evanjeliu je zaujímavá, pretože dokazuje, že v Ježišovej dobe sa považovalo za mysliteľné, tak ako bytie človeka pred zrodením, tak aj vlastná vina malého dieťaťa. Ježiš túto možnosť nepopiera, ani svojich učeníkov za takú „nezmyselnú“ otázku nekára, ale hovorí iba, že sa tu má viditeľne prejaviť pomoc Božej sily. A slepého človeka uzdravuje. Otázka učeníkov ale dokazuje, rovnako ako ďalšie v Biblii zachované domnienky (ľudia si napríklad mysleli, že sa znovuzrodil predkresťanský prorok Eliáš), že v Ježišovej dobe sa opakované pozemské životy považovali za naskrz možné. Nie je ani divu, pretože myšlienka reinkarnácie je známa už z antiky, napríklad od filozofa Platóna.

V prvom storočí nášho letopočtu to bol aj Origenes, jeden z najvýznamnejších ranokresťanských náboženských učiteľov, ktorý bol presvedčený o existencii ľudskej duše už pred zrodením. Origenes učil, že rozdielne osudy sa nemajú dávať za vinu Bohu, ale človeku samému, pretože sú to dôsledky rozhodnutí vykonaných pred narodením. Origenes tak síce neučil vyslovene o reinkarnácii, ale ponúkal vysvetlenie, ako je možné veriť v milujúceho, spravodlivého Boha, napriek tak rozdielnym osudom. Jeho učenie o „preexistencii duše“ bolo v roku 553 na konštantínopolskom koncile zavrhnuté, čím myšlienka reinkarnácie samozrejme okamžite stratila akékoľvek šance na ovplyvnenie cirkevného svetonázoru.

Niektorí religionisti považujú za veľmi pravdepodobné, že Biblia bola z ideologických dôvodov korigovaná. Kedy, kde a kým, sa však už sotva dá doložiť. Preto dnes nemožno s istotou ani tvrdiť, že pôvodné texty obsahovali odkazy na reinkarnáciu alebo nie.

Biblický „list Židom”, z ktorého pochádza citácia v úvodnej otázke sa reinkarnáciou tiež nezaoberá, iba na citovanom mieste podčiarkuje jedinečnosť príchodu Ježiša a ukazuje analógiu s jedinečnosťou ľudského života. Toto miesto v texte by sa preto nemalo interpretovať ako „zjavenie” o neexistencii reinkarnácie.

A naopak, zástupcovia cirkví, ktorí nesúhlasia s myšlienkou opakovaných pozemských životov, nepovažujú napríklad ani známe Pavlove slová „Čo človek zaseje, to tiež zožne“ (Gal 6,7) za doklad existencie karmy. Pretože aj tu ide o iný kontext, totiž o dianie posledného súdu.

Preto nemá zmysel hľadať citáty v Biblii a chcieť tým niečo „dokazovať“. Také výskumy a snahy zostanú vždy len v rovine interpretácie.

Skutočný dôkaz reinkarnácie spočíva v živote samom.

• Ďalšie publikácie z nášho vydavateľstva k tejto téme: Werner Huemer: Prečo nežijeme len raz (Edícia Svet Grálu) Waltraud Grosse: Reinkarnácia v kresťanstve a jej odmietnutie koncilom v roku 553 (Edícia Svet Grálu)

Ďalšie články témy “Osud a reinkarnácia”

Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky

Aký postoj zaujíma Posolstvo Grálu k láske Božej?

Otázka:

Ježiš vo svojich kázaniach vždy zdôrazňoval lásku Stvoriteľa a hovoril o odpustení. Z niektorých prednášok Posolstva Grálu som však naproti tomu získal dojem, že láska Božia nehrá pre nás ľudí žiadnu veľkú úlohu a niekedy som dokonca mal aj pocit, že som protivný a veľmi neschopný tvor. Ako sa má človek vyvíjať, keď si vytvorí odpor sám k sebe? A aký postoj zaujíma Posolstvo Grálu k láske Božej?

Odpoveď:

V zmysle duchovného vývoja je určite úplne nevhodné vytvárať si odpor voči sebe samému. Posolstvo Grálu chce práve naopak povzbudiť čitateľov k tomu, aby znalí zákonitých súvislostí vo stvorení kráčali radostne svojou cestou, oslobodení od mylných obmedzujúcich predstáv alebo náboženských dogiem.

Napriek tomu sa pri čítaní Posolstva Grálu niekedy ozývajú nepríjemné myšlienky, a to u mnohých ľudí. Pretože Pravda – nezávisle od toho kto ju hlásal, či proroci alebo Ježiš Kristus, či Budha alebo Mohamed – bola takmer vždy a všade vnímaná sprvu ako nepohodlná, ba dokonca tvrdá a bezcitná. Väčšinou sa totiž stavala proti starým, obľúbeným predstavám, zvyklostiam a postojom, ktoré v priebehu času vytvorili okolo pravého poznania (a svedomia) nepriestupnú škrupinu.

Abd-ru-shin v prednáške „Príroda” napísal: „Ľudia sa predsa musia vytrhnúť z duchovnej pohodlnosti, ktorú si sami zvolili a ktorá je schopná ich len uspať, namiesto aby ich posilňovala a oživovala. Už Ježiš kedysi napomínal, že len ten, kto sa v sebe znovuzrodí, môže vojsť do kráľovstva Božieho a tiež neraz opakoval, že sa všetko musí stať novým, aby to mohlo pred Bohom obstáť!”

Ak si uvedomíme Abd-ru-shinove pohnútky k týmto výrokom, premení sa nepríjemný pocit na skutočné, hlboké dojatie, pretože prameňom nepríjemného pocitu je často práve toto cítenie, tušenie pravdy a tiež vedomie, že musíme vo vlastnom živote mnohé zmeniť.

Burcujúci spôsob reči, ktorý je priateľom človeka, ale nepriateľom jeho chýb, užíval napokon aj Ježiš Nazaretský: Napríklad drasticky a prísne karhal ľudstvo slovami „plemeno zmijí“ (Mat. 12,34). Jeho láska – ako láska Božia – nie je ani povoľná, ani vopred všetko odpúšťajúca, ale je nesená duchom pomoci a záchrany. To isté platí pre Posolstvo Grálu. Ukazuje práve tak, ako pôvodné Ježišove slová, že to, čo si sľubujeme od lásky Stvoriteľovej, čo od nej očakávame, nie je nutne to, čo nám môže skutočne duchovne prospieť.

Ďalšie články témy “Abd-ru-shin a Posolstvo Grálu”

Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky

Prečo prišiel prorok Mohamed?

Otázka:

Dnes sa veľa hovorí o islame. V súvislosti s tým vo mne vzniká otázka: Kristus, Syn Boží, prišiel pred 2000 rokmi na Zem a vyhlásil: „Ja som tá cesta, pravda i život. Nikto neprichádza k Otcovi než skrze mňa.” Okrem toho nám dal najvyšší zákon: „Miluj Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého!” V 7. storočí žil a učil v Arábii Mohamed. Prečo však prišiel po Ježišovi ešte jeden prorok? Čo mohol ešte pripojiť k tomu, čo učil ľudí Syn Boží?

Odpoveď:

Úloha pripravovateľov cesty alebo zvestovateľov Pravdy spočíva vždy v ukazovaní duchovnej cesty, vhodnej pre určitý národ a určitú dobu. Tiež prorok Mohamed mal zaiste rovnakú úlohu a nešlo mu o zrušenie Ježišovho učenia, či bohatstva židovskej viery a ich nahradenie niečím iným. Chcel uviesť na pravú mieru chybné interpretácie a priniesť svojmu národu predovšetkým to, čo bolo dôležité pre jeho duchovný vývoj a cestu do kráľovstva Božieho. Je smutnou skutočnosťou, že po Mohamedovi došlo a stále ešte dochádza k značne dramatickému, pochybenému vývoju v islame. Vieme však dobre, že aj dejiny kresťanstva boli poznačené stáročiami dogmatickej obmedzenosti a mali i veľmi krvavý priebeh.

Ďalšie články témy “Viera a náboženstvo”

Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky

Kedy príde “posledný súd”?

Otázka:

Často čítam – aj v Posolstve Grálu – o nadchádzajúcom poslednom súde. Môžete mi povedať, kedy nastane? Nie sme my ľudia už dlho v stave „prezretosti“, vyžadujúcom nové duchovné cesty? Môže to trvať 10, 20 alebo aj 30 rokov?

Odpoveď:

K „poslednému súdu“ sa viaže mnoho predpovedí, zasľúbení a proroctiev. Mnohokrát sa už tiež predpovedal dátum „konca sveta“, a potom sa zakaždým ukázal ako mylný. Z môjho pohľadu ho nikto nie je schopný skutočne spoľahlivo povedať. Iste nie bezdôvodne hovoril už Ježiš Kristus: „O onom dni a hodine však nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn; iba Otec sám“ (Mat. 24,36). Veď všetko dianie na Zemi sa predsa podľa zákonov stvorenia nachádza v pohybe a vyvíja sa, a to aj za pôsobenia slobodnej ľudskej vôle.

Preto neprekvapuje, že sa ľudia v stanovení „presného dátumu” tak často mýlili. Známa je napríklad nesprávna špekulácia Jáchyma z Fiore (1130-1202), sicílskeho zakladateľa rádu, ktorý vypočítal, že koniec sveta nastane v roku 1260. Spomeňme tiež, že počas desaťročí vznikalo z astrologických výpočtov mnoho úplne chybných záverov; tie zakaždým nakoniec vyvolali len zbytočný nepokoj.

Z Posolstva Grálu však možno vyčítať, že doba diania súdu je blízko, že teda nepríde vo vzdialenej budúcnosti, ale že prechod do novej doby sa má odohrať skutočne už teraz.

Posolstvo Grálu môžeme dokonca vnímať tak, že tento prechod bol stanovený už na 20. storočie. Zasľúbenia sa však vtedy neuskutočnili kvôli ďalekosiahlemu chybnému vývoju pred druhou svetovou vojnou a počas nej. Pretože predpoklady pre príchod novej doby vytvára nakoniec aj naše vnútorné smerovanie a kvalita našich činov.

Všetky tieto skutočnosti sťažujú aj správne posúdenie dnešnej doby, tým skôr odhad budúcich udalostí. To však nič nemení na zásadnej požiadavke, aby sa každý človek snažil o svoj duchovný rozvoj. Pretože nie bez príčiny cítime, že doba veľkých zmien je tu.

Ďalšie články témy “Svetové dianie a vedenie o stvorení”