Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky
Existuje aj nezaslúžené utrpenie?
Otázka:
V otázke osudu ma zaujíma najmä strana obete. Dokážem si predstaviť, že mnohé z toho, čo nás v živote stretáva, sú spätné účinky našich skorších činov. Stále znova však dochádza k šialeným činom, pri ktorých pomätení páchatelia zrania, unesú alebo zabijú náhodne vybraného človeka. Neexistuje teda predsa len nezaslúžené utrpenie? A čo sa stane človeku, ktorého vnútorný vývoj bol takto narušený alebo sťažený, napríklad ak mu bolo vzaté existenčné zabezpečenie pre pozemský život? Existujú pre neho možnosti dosiahnutia duchovnej zrelosti, aj keby Zem jedného dňa prestala existovať? Alebo majú obete nepriaznivých okolností jednoducho smolu?
Odpoveď:
My ľudia sa obvykle vidíme radšej ako obete nepriaznivých okolností, než ako „strojcovia svojho osudu“ s vlastnou zodpovednosťou. Preto je tiež z môjho pohľadu tak dôležité, si pri sledovaní ľudského osudu rozšíriť zorný uhol a zahrnúť do neho aj reinkarnáciu. Tiež skutočnosť, že duchovno-duševné vlastnosti (myšlienky, záľuby, priania a zámery) vytvárajú „sklon“ človeka k určitým zážitkom, hrá v scenári nášho súčasného prežívania dôležitú úlohu. Všeobecne nás teda zasahuje presne to, čo sme si zaslúžili.
Iste môže slobodná vôľa človeka prechodne narušiť osudovú spravodlivosť riadenú prírodnými zákonmi a prinášajúcu vyrovnanie. Veď podstatou bezprávia je predsa vykonávanie skutkov, ktoré potlačujú, ničia a pritom nie sú pre ostatných ľudí spravodlivé, ktoré teda skutočne pre svoj vývoj nepotrebujú. Ale žiadny zločinec nedokáže zabrániť zákonom stvorenia v ich činnosti – spravodlivosť ho a jeho obeť v pravý okamih dostihne.
Život na zemi nám poskytuje mimoriadnu možnosť vývoja, pretože tu žijeme spoločne s ľuďmi rôznych stupňov zrelosti a vedomia. Tak môžeme prijímať veľmi rôznorodé podnety. Duchovný vývoj je však možný aj v oblastiach tzv. onoho sveta.
Pokiaľ je človeku zabránené v pokračovaní jeho dozrievania v hmotnom svete napríklad vraždou, potom obecne dostane možnosť ďalšej inkarnácie. Keby však už životné podmienky na Zemi ďalšiu inkarnáciu neumožnili, zostala by iba možnosť ďalšieho vývoja v úrovniach onoho sveta. Takýto vývoj však potom môže byť značne obtiažny, pretože tam môžu spoločne žiť len ľudské duše rovnakého druhu, duše nesúce v sebe rovnaké slabosti a zlozvyky. Vzájomne si tak sťažujú život a brzdia vznik túžby sa z tohto prostredia vytrhnúť smerom nahor.